Idem k nemu a pozdravím ho. Vôbec ma nevníma. By ma zaujímalo, nad čím tak rozmýšľa. A kedže sa mi tu nechce len tak stáť tak to skúsim ešte raz.
,,Matúš, vnímaš ma? Haló? " mávam pred ním rukami.
,,Prepáč, zamyslel som sa. Už si dotancovala?" pýtam sa ma
,,Hej, pred chvíľou. Môžme sa ešte porozprávať, kým pôjdem domov. Dnes už len budem oddychovať. " poviem si už len tak pre seba.
,,To si taká unavená? Myslel som, že ťa tanec baví. " zaškerí sa.
,,To hej, ale vieš koľko je s tým námahy? Naučiť sa to? Hej, viem tancoval si hip hop. Prepáč. " poviem ticho.
,,To je dobré. Môžem osobnú otázku?" pýtaš sa ma. Neviem, čo mám odpovedať. Podľa toho, čoho sa to bude týkať. Lebo o niektorých veciach hovoriť nebudem.
,,No dobre, môžeš. Tak čo ťa zaujíma?" pýtam sa ho.
,,Sklamala si sa v láske?" spýta sa ma na rovinu.
Vyvaľujem naň ho oči, neschopná prehovoriť. Práve tejto téme som sa chcela vyhnúť. No ale čo už, kedže som mu povolila pýtať sa. Neprezradím nič.
,,Prepáč, ale na túto otázku ti nebudem odpovedať. Je to príliš osobná a citlivá téma. " poviem potichu. Sklopím oči. Táto téma sa ma vždy dotkne.
,,Prepáč, nechcel som. Mrzí ma to. " vyzerá smutný a zároveň nahnevaný.
,,Nič sa nestalo. " poviem.
,,Ale stalo a veľa. Nemal som sa tak otvorene opýtať. Ja som somár. Naozaj som nechcel. Radšej pôjdem už. " povie a berie si bundu zo stoličky.
,,Ved sa nič nestalo. Si mohol ešte chvíľu ostať. Budem sa vypytovať ja. Hm?" poviem, aby som ho tu zdržala. Viem, možno robím chybu, že mu dávam najavo aby ostal. Ale ja nechcem aby išiel nahnevaný domov. To nie. A naozaj chcem aby ostal. Mi to rýchlejšie ubehne.
,,Chceš aby som ostal?" spýta sa a pozerá mi uprene do očí.
,,Ano, chcem. Aspoň mi niečo o sebe povieš. " žmurknem a hned ma aj on úsmev na tvári. Tak si teda naspäť sadol a pozrel na mňa. Usmejem sa, lebo mám pocit, že sleduje každý môj pohyb.
,,Vieš, zaujímalo by ma jedno. Aký je tvoj sen? O čom snívaš ty? Ja som ti povedala. " vravím mu.
,,Môj sen? Celkom jednoduchý. Neželám si ako druhý mať veľa peňazí, mať dom a neviem čo všetko ešte. Ja si želám mať dobrú priateľku s ktorou ostanem a prekonáme všetky útrapy, a po čase si založíme rodinu. Hlavne nech sú naše deti zdravé. Ja si želám len lásku. Prosté, nie?" pýtaš sa a pozeráš na mňa. Zas tak uprene. Ako keby si ma skúmal.
,,No to je obyčajný sen, ktorý sa hodí k obyčajnému chlapcovi. Ale ty nie si obyčajný, ale výnimočný. Povedz mi nemáš nejaký tajný sen?" spýtam sa a hľadím na teba tak uprene. Neverím, že to je to jediné. Určite máš nejaký tajný sen.
,,Neveríš mi čo? Tak dobre, dostala si ma. Chcel by som učiť tancovať hip hop. To by ma bavilo viac, ako pracovať ako asistent vo firme. " povie smutne.
,,Ja som to vedela, že máš aj iný sen. " povedala som nahlas. Aha, ja som to povedala nahlas. A ty teraz na mňa pozeráš.
,,Prepáč, som si neuvedomila, že to vravím nahlas. " ospravedlním sa.
,,To je v pohode. Tak a teraz sa budeme baviť zas o tebe. " žmurkne na mňa.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár