Chcel som odísť. Pretože som zasiahol na jej boľavé miesto a to som nechcel. Cítil som sa previnilo. Určite sa aspoň raz sklamala v láske. A ja sa jej to ešte opýtam. Hlupák, hlupák, hlupák. Vravíš, že sa nič nestalo ale ja sa cítim aj tak blbo. A tak si obliekam bundu a vravím, že radšej pôjdem. Ale ty si ma zastavila. Naozaj si to spravila. Bud si neuvedomila, že to vravíš nahlas alebo naozaj chceš aby som ostal. Alebo...alebo neviem. Ale prekvapila si ma. Tak som si znovu sadol. A potom sme sa dve hodiny (až do záverečnej) rozprávali prevažne o škole. Teda, hlavne prečo si odišla. Prečo si si neurobila aj druhý stupeň.
,,Prečo si nepokračovala dalej? Kedže vravíš, že ekonomika ťa bavila. " spýtam sa ťa.
,,Hej bavila, prvé dva roky. Ten tretí, to už bol horor. A ked mi ešte povedali, koľko toho bude na druhom stupni, tak som sa zľakla. Síce tam by sme si vybrali už odbor, ktorému by sme sa chceli venovať tak viac, ale aj tak. A hlavne chcela som ísť do roboty. Bohvie čo by sa zmenilo za dva roky, čo by som študovala. " povieš.
,,Hej to chápem. No aj tak máš šťastie, že máš nejakú prácu. " poviem.
,,Ešteže mám tu kamarátku svoju. Už som ju dlho nevidela. Sa mi vždy ozve, ked môže. Ako mi dohodila prácu, tak sa neozvala. " povzdychneš si.
A potom ťa idem odprevadiť. Chytím ťa za ruku, tak nenápadne ale mám pocit, že si si to aj tak všimla. Ale držíš ma stále. Takže ti to nevadí. A to je dobré.
Kráčame potichu a ja si to vychutnávam. Necháp ma zle, ale som rád, že nemusíme nič hovoriť ale len tak ticho kráčať a držať sa za ruky. Ako milenci. Teda skôr ako frajeri. Viem, snívam a môžem dalej len snívať. O dva týždne sa uvidíme a ja viem, že ťa stratím.
Práve sme pred tvojím domovom. Pozeráš na okná, svieti sa tam. Asi ťa už kamarátka čaká. A ja ťa v tej chvíli pustím. Musím to urobiť, pretože inak by som ťa už nikdy nepustil. Pozeráš a v tvári máš smutný nechápavý výraz. Asi sa ti páčilo ako som ťa držal. Alebo si to len namýšľam. Ani ťa nepozdravím a odchádzam. Prepáč, že som odišiel bez rozlúčenia ale je to tak pre nás lepšie. Nechcem ťa stratiť alebo ešte viac vystrašiť. Uvidíme sa..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár