,,A čo proti nemu hrá? Ved je milý, pekný, má ťa rád a nevadí mu že by sa pracovala...ako tanečnica. Pred inými mužmi. Už len kde takého nájdeš. A chce ťa ešte zoznámiť s kamarátmi. " dodala Mia. Viem, ona by ho brala hned. Po ceste domov sme sa o tom bavili. Teda ja som hovorila a ona počúvala. Ale ked ja..ja sa bojím.
,,Ale vieš, že som už bola sklamaná. A bojím sa, že jeho kamaráti na mňa niečo povedia, on tomu uverí a ja budem smutná. A ked chcem pracovať v tomto klube musím sa usmievať, lebo takú ma chlapi chcú. A nie s depkami. Je fajn a mám ho rada. Chápe ma, ale je tu ten strach. " poviem smutne. Viem, strach má brzdí.
,,Ach moja zlatá, čo by za to druhé dali, teda čo by dali zaň ho. Viem, tvoj strach ťa brzdí, pretože si sa sklamala. Ale kvôli tomu nemusíš odohnať toho, ktorý o teba stojí. Idem si ľahnúť. Obed asi presunieme. Dobrú. " povie Mia a zatvára za sebou dvere.
Viem, že má pravdu. A preto si idem aj ja ľahnúť. Mám na to predsa dva týždne, ako sa rozhodnem. Dnes si budem vychutnávať to voľno, ako vždy.
Vstali sme až nejako po druhej hodine poobede. Teda ja prvá a Mia asi až polhodinku po mne. Zatiaľ som nachystala mäso a urobila omáčku, takže ked Mia vstala sa to už pripravovalo.
,,No dobré ráno. Dnes si si pospala dlhšie. Pôjdeme poobede do Polusu? Niečo pekné si kúpiť hm?" pýtam sa jej. Vždy ak nám vyjde voľno na nedeľu, si zájdeme do centra na kávičku a niečo nové si kúpime, za peniaze ktoré sme zarobili. Dúfam, že dnešok nebude iný.
,,Aj tebe dobré ránko. Ty vieš čo sa ma máš opýtať hned z rána, že? A vieš, že ti nepoviem nie. Jasné, že pôjdeme. Ako pozerám dnes bude pekne. " povedala Mia ked sa pozerala von oknom.
,,Super! Tak sa teším!" zvýskla som. Mia si len klope na čelo a ukazuje že či mi nešibe.
,,Podme sa najesť, lebo niekomu to preskočilo. Však?" a pozrie na mňa. Trúba jedna.
,,Ty si ale...Chod si umyť ruky a môžme sa najesť. " poviem ako mamička a už ju počujem smiať sa. Ved treba si rozveseliť deň, nie?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár