,,Mia si to ty?" spýtala som sa. Nič. Asi ma ide vystrašiť.
,,Aspoň mi poradíš. " povedala som. Odtiahla som záves. A kto tam bol? No predsa on.
,,Ty..ty čo tu robíš? Nemal by si ma..." a hned som sa zakryla tričkom.
,,Prepáč, som tu s kamarátom. A nemusíš sa skrývať, ved som ťa tak videl. Pristane ti. " povedal. Mal pravdu, videl ma tak, ale nemusí ma tak vidieť aj v reálnom živote. Mala som pravdu, ked som povedala, že jeho kamarát mu hned povie, že som tu. No čo už, dlho sa tu nezdržím.
,,Počkaj ma vonku, len sa oblečiem. " povedala som a išla som zatiahnuť záves. Zadržal ma.
,,Nemusíš sa hanbiť. Ja len, že...ehm...pristane ti. Kúp si ju. Otočím sa. " povedal a naozaj sa otočil. Tú bielu aj s tou čipkovanou ružovou som si dala naspäť do košíka a ostatné som vrátila. Nech si ale chlapec nemyslí, že to bolo kvôli jeho rade. Rýchlo som si dala na sebe tričko a vyšla z kabínky. Vrátila som ostatné podprsenky a išla k pokladni. Celkom som zabudla na Matúša.
,,Hej, kam utekáš? Zabudla si na mňa?" spýtal sa nahnevane.
,,Ehm...prepáč. Nie je to naschvál. " povedala som pozerajúc mu do očí.
,,Verím ti. Aj tak by si mi neutiekla. " povedal drzo. Hm, je nejaký namyslený. Asi si myslí, že to niečo ovplyvní, že ma stretol dnes. Ale má smolu, rozhodnutie som nezmenila. Až za dva týždne. A ani to ma nič nepresvedčí. Ale on o tom nevie.
Prišla som k pokladni a zaplatila. Predavačka sa usmiala na Matúša, ako by si myslela, že to budem predvádzať jemu. No to určite.
,,Prepáčte, v tej kabínke ešte niekto je?" spýtala som sa. Chcela som vedieť, či tam ešte stále trčí Mia.
,,Ano, taká slečna. Stále si skúša nejaké kostýmy a podväzky. A pred chvíľou si zobrala aj pár podprseniek. Asi sa nevie rozhodnúť. " povedala predavačka a mykla plecom.
,,Tak dakujem. " a otočila som sa naspäť k Matúšovi. Ten pozeral niekam von z obchodu.
,,Hľadáš niekoho?" spýtala som sa. Otočil sa.
,,Nie, nie...len kamarát ma čaká. Ale ešte mám chvíľku. " povedal a usmial sa. Bolo ticho. Len sme na seba hľadeli. Ja také tichá neznášam, tak som začala konverzáciu.
,,Ten Ivan, to je tvoj kamarát, že? Milý chalan. Hľadal niečo pre frajerku. Som si myslela, že ti povie, že ma videl. " zasmiala som sa.
,,Hej môj kamarát. Chcel ma potešiť, s tým že ťa videl. A aj ma potešil. " usmial sa.
,,A neboli ste náhodou štyria?" spýtala som sa. Zaujímalo ma, kde sú ostatní. Len tak zo zvedavosti. A možno sa dozviem aj niečo o tom chalanovi, čo po ňom pokukovala Mia.
,,No Johnny aj s Mirom išli do športového obchodu, pozrieť nejaký skateboard. Nepýtaj sa prečo. " zasmial sa. Aj ja som sa musela zasmiať.
,,Dúfam, že nebude pre teba. " povedala som.
,,Nie, chvalabohu. Ja pracujem a na to nemám čas. To Johnny vymýšľa. " pokrútil hlavou.
,,A ktorý je to ten Johnny? Vieš to len tak sa pýtam. " pozrela som do zeme. Asi pochopil.
,,Chceš vedieť ako sa volá ten, čo naňho zazerala tvoja kamarátka? Všakže? " zdvihol mi hlavu. Usmievala som sa. No čo prekukol ma.
,,To je Miro. A musím povedať, že ostal v šoku z toho že taká pekná baba naňho pozerala. On je trošku nesmelý na balenie báb. On je taký romantik. Potom ked ste prešli okolo, tak normálne stratil reč. A Johnny je ten čo sedel pri mne. To on si vás všimol prvé. On si vždy všimne pekné baby. " povedal.
,,Aha..no ale naňho by som nepovedala, že by si išiel kúpiť skate. Takže Miro? Obidvaja sú na M. Mia sa poteší. " zažiarili mi oči.
,,No pekne o mojich kamarátov sa zaujímaš o mňa nie. Pche. " povedal a otočil sa. Ja som sa k nemu prikradla zozadu a pošteklila ho. Zľakol sa.
,,Heej. To čo bolo?" spýtal sa. Mykla som plecom. Prižmúril oči.
,,Konečne sa smeješ. " povedala som a potom sme sa smiali obaja. Ja som ho ešte dvakrát pošteklila. Takto v dobrej nálade nás vystrašila Mia.
,,Hej vy dvaja!" skríkla. Obaja sme ostali stáť. A ona sa na nás smiala.
,,Ty čo nás strašíš?" oborila som sa na ňu. A ona sa smiala ešte viac.
,,Ste zlatí. Ste zľakli ako keby ste niečo zlé robili. " povedala. Matúš sa vzdialil. Pozerala som kde je. Bol už vonku z obchodu a rozprával sa tam s niekým. Až potom som si všimla, že je to jeho kamarát Ivan.
,,No čo nakúpila si?" spýtala sa ma Mia. Zas ma vyrušila.
,,Hej, hej. " povedala som narýchlo. Vtedy k nám prichádzal Matúš.
,,Sorry baby, ale budem musieť ísť. Ale ešte vás oficiálne predstavím. Ivan, tak to je tá moja Suzi a toto je jej kamarátka Mia, ktorá dostala do šoku nášho kamaráta. " a tak sme si podali ruky. A dali pusu na líca. Mali ste vidieť Matúša, ako žiarlil.
,,Teší ma Mia. A aj teba Suzi. Dúfam, že nezlomíš Matúšovi srdce. " žmurkol na mňa. Mia sa len usmievala. Asi pri tej poznámke o tom chalanovi.
,,Musíme ísť, lebo chalani na nás čakajú. Som rád, že som ťa videl. " a objal ma. Bolo to nečakané. A potom sa rozlúčil s Miou. Ja som sa práve v tej chvíli otočila k Ivanovi, takže som nemohla vidieť ako jej podáva papierik a na tom jeho číslo. A číslo Mira, nesmelého kamaráta. Ona si to samozrejme skryla, aby som o tom nevedela.
,,Tak ahoj. O dva týždne sa vidíme. " zakričal a už ich nebolo. A tak sme vyšli aj my s Miou. Dnes toho bolo dosť.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
housemaniac
21. 2.febuára 2012 00:09
len taka otazocka...ozajstny pribeh, ci len pribeh?
Napíš svoj komentár