Proste nevie má pochopiť. A asi nikto ma nevie pochopiť. Už ani ja samú seba nechápem. Tvrdím, že ho nechcem a že mu poviem nie, že to nemá zmysel ale moje srdce...to po ňom stále túži. Myslím naň ho a na ten náš spoločný víkend a ten smiech, ked sme sa stretli v meste. Ale viem, že by som nebola správne dievča preň ho. Proste nie. Nechcem ho zraniť a bojím sa aj vzťahu. Bojím sa sklamania. Bojím sa, že raz príde deň ked sa nezmieri s tým, že robím ako tanečnica. A ten deň môže prísť hocikedy. A ja nechcem zaspávať s pocitom strachu, kedy oň ho prídem. Nechcem. Nedokážem. Nezvládla by som to.
A Mia s Mirom ma stále presviedčajú, že uňho sa mi to nestane,že on ma má rád a bude mať stále rad aj ked tu pracujem. Ale pred troma dňami s tým skončili. A už so mnou ani nekomunikuje ani moja priateľka. Môžem si za to sama. Ja som ju odohnala. Ja nedám na jej rady. Ja za to môžem, že som tvrdohlavá a odmietam všetkých naokolo. A to len kvôli nemu. Chalanovi, s ktorým som strávila jeden víkend.
A dnes..dnes je ten deň, ked príde a bude chcieť počuť odpoved. A ja...ja mu budem musieť klamať. Klamať, len aby som nezranila svoje vlastné srdce. Som sebecká. A možno nie som. Možno sa len bojím. Mám v hlave z toho zmiešané pocity. Stratím ho a už ho nikdy neuvidím. A potom...potom sa z toho dostanem. A budem ako predtým. A možno mi aj Mia odpustí. Nedá sa vždy ísť podľa srdca. Aspoň ja to nedokážem. Som príliš slabá, nech si to o mne v pokoji myslí. Je mi to jedno.
Som tu sama. Je tu ticho, pretože Mia išla s Mirom von a potom pôjde do roboty. A on sa na ňu príde prvýkrát pozrieť. Závidím jej, že sa nebála ísť a skúsiť to s ním. Mám ju rada a najradšej by som zobrala do ruky telefón a zavolala jej a povedala ,,prepáč, mýlila som sa" ale nemôžem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár