Išli sme sa prezliecť do sukienky a trička.
,,Suzie, máš tam zákazníka. Už ťa čaká pri bare. " prišla mi povedať šéfka.
,,A prečo ja? " čudovala som sa.
,,Si ťa vypýtal. Tak sa nečuduj a chod tam. Boli ste skvelé. Som rada, že ste si to vyriešili. " usmiala sa na nás a odišla.
,,No vidíš, niekto ťa videl a už ťa chce. Asi budem žiarliť. " zasmiala sa Mia a vyšla zo šatne. Ja hned za ňou. Prišla som k baru. Nikto tam nebol.
,,Hľadáš toho chalana? Išiel do boxu. " ukázal mi čašník.
,,Diky. Nalej mi jednu vodku a idem tam. " povedala som mu. S vodkou v ruke som sa pobrala do boxu. A ked som bola bližšie, pochopila som kto to je.
Bol to on. Matúš. Ten, pre ktorého mi srdce bije. A rozum odmieta. Dva najdôležitejšie orgány sú proti sebe.
,,Ach, už si prišla? Si išla potichu. Som sa zamyslel, tak som nevnímal. " privítal ma.
,,Hej, som nechápala že kto si ma vyžiadal. Som na to po vystúpení úplne zabudla, že máš prísť. " povedala som otvorene.
Pozrel smutne na mňa a potom sa mu vrátil úsmev.
,,Ako sa máš? " spýtal sa ma.
,,Dobre. Ide to. A ty?" vrátila som mu otázku. Nevedela som, čo sa ho mám spýtať.
,,V pohode. Robota mi ide. Inak vieš, že Miro chodí s tvojou kamarátkou?" pýta sa.
,,Hej viem. Dostali sme sa k tej téme. Nech im to vyjde. " usmiala som sa a odpila si.
,,Ved aj nám by mohlo. Ak by si chcela. Myslím, že by sme mali prejsť k veci. Stále na teba myslím. Mám ťa rád a veľmi. Mám pocit, že sa to blíži k láske. Viem to. A ked to klape tvojej kamarátke a Mirovi tak by mohlo aj nám. Nemyslíš?" pozrel na mňa a čakal odpoved plnú lásky a prikyvovania.
,,Prepáč, ale Mia a ja sme rozdielne. Ja sa len tak nevrhnem do vzťahu. Neklapalo by nám to. Ty si milý a slušný chalan. Zarábaš si slušne. A ja som dievča, ktoré musí rodičom klamať a zarábam si tancovaním pred chlapmi. Ty a Ja to nejde dokopy. Nechcem ťa zraniť. Nechcem aby si sa hanbil za mňa. Prepáč. " povedala som a sklonila hlavu. Nemohla som sa pozrieť ako sa tvári. Klamem ho. Nechcem zraniť len jeho, ale ani seba. Bojím sa. Ale nedám to najavo.
,,Ale ja som ti povedal, že mne to nevadí a ani nebude. Ved máš ma rada viac? Alebo cítiš niečo ku mne? Vtedy v tom obchodnom dome?Myslel som že..." odmlčal sa.
,,že preskočila iskra? Ano, smiali sme sa. Ale to nič neznamená. Mám ťa rada ako kamaráta. Si fajn. Všetko. Prepáč, ale myslím že odpoved poznáš. Ani dva týždne to nezmenia, ani mesiac. Ospravedlň ma, musím sa ísť pripraviť. Zabudni na mňa a nájdi si takú, pre ktorú sa ti oplatí trápiť. Ahoj!" odišla som a ani som sa neotočila.
Prefrčala som okolo Mii so slzami v očiach. Bolo mi jedno, či si to všimla. Potrebovala som byť sama. Vyplakať sa. Poslala som jedného úžasného chalana preč. Len zo strachu. Zo strachu. Zo sklamania.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
didi5
1. 5.mája 2012 17:00
smutné....
Napíš svoj komentár