Možno som to aj čakal. Ale dúfal som, že sa zamiluje, že sa niečo zmení. Neviem. Mám ju rád a ona povie, nájdi si inú. Ale to sa nedá, chce sa mi kričať. Nemôžem si nájsť inú. Lebo ťa ľúbim...ale to by mi nič nepomohlo, keby jej to poviem. Len by som viac trpel.
Odišla z môjho života tak rýchlo ako prišla. Tie dva týždne medzitým..to bolo nič pre ňu.
Mal som pocit, že medzi nami preskočila iskra. Ešte nikdy som sa nemýlil. Ale asi v nej áno. Má dve tváre.
Takto som rozmýšľal ked som šiel zaplatiť účet.
Pri bare som videl Mira aj s Miou. Pozrel som na nich smutnými očami a potom sa otočil smerom k dverám. Už tu nemám čo robiť.
Nikdy sem neprídem. Nech ju nevidím.
Vzduch, čerstvý vzduch. Bodaj by mi ten vietor všetku lásku k nej odfúkol. Ešteže prichádza víkend, pretože neviem ako by som išiel do práce v takomto stave.
,,Počkaj Matúš!" počul som ako na mňa niekto kričí. V prvom momente som si pomyslel že je to ona. Ale môj mozog to hned zamietol. Otočil som sa. Bola to Mia.
,,Bože, utekala som aby som ťa stihla. Si rýchly. " zasmiala sa. Ale ked videla že som smutný tak sa prestala smiať.
,,Chcela si niečo? Miro niečo odkazoval či len tak?" pýtam sa, pretože mi nedávalo zmysel.
,,Nie, Miro nič nechcel. Ja som chcela. Týka sa to Suzie. Ked som videla tvoju nešťastnú tvár, tak som musela niečo urobiť. " začala hovoriť Mia.
,,A čo také chceš spraviť? Odkopla ma. Nič ku mne necíti. Všetko som si len nahováral. Je koniec. Koniec niečoho čo ani nezačalo. " povedal som smutne a chcel som sa otočiť. Ale zadržala ma.
,,Počkaj, je tu niečo čo nevieš. A Suzie by ti to nikdy nepovedala. " začala a čakala čo urobím. Ostal som a naznačil jej nech pokračuje.
,,Povedala mi, že to s tebou skončí, pretože sa bojí vzťahu. Nie s tebou. Bojí sa, že by ti začalo vadiť, že tancuje a že by si sa za ňu mohol hanbiť pred rodinou, kamarátmi a ona nechce zažiť to sklamanie. Už nie. Už sa jej to stalo. A to ešte len sa začala učiť tancovať na tyči. Má ťa veľmi rada a tie dva týždne stále na teba myslela. Možno si pomyslíš, že je sebecká ale bojí sa proste. Bojí sa to aj vyskúšať. Ale..." prerušil som ju.
,,Ale čo? Ved som vravel, že mi to nevadí a nikdy nebude. Je to práca ako iná. Ale ja ju ľúbim. Nemôžem na ňu zabudnúť, ale zas nemôžem stále za ňou doliezať. " povedal som nahnevane.
,,Nenechal si ma dokončiť. Ale keby si jej nejak dokázal, že sa nehanbíš za to čo robí, tak možno by si to uvedomila. Nevzdaj to. Tu som ti napísala jej číslo. Ozvi sa jej ak niečo vymyslíš. " povedala a dala mi papier s jej číslom.
,,Prečo to vlastne robíš?" spýtal som sa.
,,Lebo chcem aby bola šťastná. Ako ja. Ved ani Mirkovi nevadí čo robím a ja sa nebojím riskovať. Konečne po dvoch rokoch normálny chalan. A Suzie si to tiež zaslúži. Ale má strach a nedivím sa. Tak prosím poslednýkrát to vyskúšaj. " povedala a pozrela mi do očí. Vedel som, že neodmietnem. Mal som dalšiu šancu presvedčiť ju o mojej láske. A to som musel využiť.
,,Ozvem sa ak niečo vymyslím. Presvedčím ju, že sa nemá čo ho báť. Daj mi tento víkend. A dakujem veľmi pekne. " objal som ju a išiel domov. Ani som sa neotočil.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
cez víkend už bude pokračovanie?