Mala som ešte 5h práce pred sebou. To zvládnem, hovorím si v duchu a zadržiavam slzy. Išla som smerom k Miu a Mirovi, nech prídem na iné myšlienky. Som rada, že za mnou Mia neprišla. Dobre, že ma nevidela plakať. Neviem ako by som jej to vysvetlila. Ved teraz ma považujú za mrchu, ktorá nedala šancu milému chalanovi. Bože,ved ani ja sama sa nenávidím...a nie to aby ma nenávidel on alebo moja kamarátka. Ale ona mi to nepovie.
,,Ahojte môžem sa k vám pridať?" spýtala som sa s čo najväčším úsmevom.
,,No jasné, už sme čakali kedy prídeš. Si zdúchla ako vietor. V poriadku?" pýta sa nakoniec Mia. Miro na mňa pozrie akoby ma chcel prečítať.
,,Hej, jasné v poriadku. Všetko vyriešené, vysvetlené. čo pijete? Dám si aj ja jeden. " a ukázala som čašníkovi, nech mi prinesie to isté čo im. Za pár minút som to mala na stole.
,,Tak čo máte nové?" pýtam sa ich, ked bolo ticho. Asi nevedia ako sa ku mne chovať. Nedivím sa. Naozaj nie.
,,Nič, plánujeme čo podnikneme cez prázdniny. " vraví Mia.
,,Cez prázdniny? Ved tie už sú. " smejem sa.
,,No ved to. A preto plánujeme ako ich využiť. " vraví Miro.
,,No a u šéfky si musím vybaviť dovolenku. Teda skôr sa spýtať kedy si berie dovolenku a zatvorí to tu.Trochu odpočinku nám nezaškodí, nie?" žmurkne na mňa Mia. Myknem plecom. Je mi to jedno. Ja by som radšej pracovala.
,,A ty máš aké plány?" spytuje sa Miro.
,,Neviem. Asi žiadne. Mala by som zájsť za rodičmi, ale ak mám priznať pravdu, nechce sa mi tam. Zas pretvárka a klamstvo. " chytím si hlavu. Keby naozaj vedeli čo robím, tak by sa so mnou v živote nebavili. Mama by ma označila za štetku a otec...ten by bol ticho. Pokrútil by hlavou a odišiel do izby.
A tváriť sa, že sa mám v tomto veľkom meste fantasticky a toľko priateľov, a priateľa. Ach, zas si vymýšľať.
,,Prečo že pretvárka?" pýta sa nechápavo Miro.
,,To nerieš. Nemám náladu to rozoberať. " vravím trošku nahnevano. Ale nie naňho. Na to, že som na to zas začala myslieť. Mám pocit, že som mrcha. Fakt. Klamem rodičom, hrám pred nimi divadlo. Pred Miou sa pretvarujem aká som zlá a ako mi nezáleží na Matúšovi. A jemu, chalanovi ktorý ma má rád, klamem, že pre mňa nič neznamená. Všetkých len klamem. Som hrozná. Ale nemôžem priznať pravdu. Nemôžem. Sklamem sa. Sklamem všetkých naokolo.
Je to ťažké pochopiť to. A ak ma nepochopí nik, tak budem sama. Sama so svojím žiaľom, smútkom. A možno ak skončím s touto prácou, tak príde niekto do môjho života kto mi ho prevráti naruby a ja budem môcť zabudnúť na klamstvá a byť otvorená. A zabudnúť na roky pretvárky. Ale kedy sa to stane?
,,Hej Suzy, čo je ti? Haloo? Prečo máš slzy po tvári?" pýta sa už vyľakane Mia.
,,Prosím? S...slzy? To sa ti zdá. Idem sa pripraviť. " rýchlo dopijem nápoj a utekám preč. Zas mi tečú slzy po tvári a ja nechcem aby sa ma pýtali, prečo to je. Mia síce vie, že klamem rodičov, že čo robím ale o inom nevie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár