Mal som ešte niečo vyše hodinku do obeda s rodičmi, a tak som sa rozhodol že zavolám Johnnymu. Nechcelo sa mi samému sedieť doma a pozerať do telky. Potreboval som prísť na iné myšlienky a trochu čerstvého vzduchu a pokecanie s kamarátom mi len pomôžu.
Tak som ho vytočil. Zdvihol na prvý raz.
,,Nooo...kto je?" povedal ako keby rozospato.
,,Ahoj, to som ja Matúš. Zobudil som ťa?" pýtam sa ho.
,,NIee...len ma bolí hlava. " odpovedal.
,,Jaáj zo včerajška? Si vyvádzal čo?" smejem sa.
,,No trošku som to prehnal. Potrebuješ niečo?" už hovoril lepším hlasom.
,,Chcel som sa spýtať, či nepôjdeš na hodinku von. Potrebujem ísť na čerstvý vzduch. " odpovedal som.
,,Jasné, môžme. Ja som celkom zabudol, že ty si mal včera ten rozhovor s tou..Suzie, že?Stretneme sa na našom mieste o 15minút? Môže byť?" pýta sa ma ako čerstvý. Neviem ako to robí.
,,Stíhaš? Hej, hej bol som tam. Je to na figu. Budem tam. Zavolám chalanom ešte ok?" vravím mu.
,,Stíham, jasné. Neskôr by sa mi nechcelo už. Tak zatiaľ. čau!" pozdravil a vypol ma. Viem si predstaviť ako sa teraz zdvíha z postele a snaží sa na seba nahádzať nejaké veci. To vstávanie mu asi ide najhoršie.
Zavolal som ešte Ivanovi. Povedal, že má čas len do obeda. Potom budú obedovať s tou jeho uňho doma, takže musí ísť. A kedže mi to vyhovovalo, tak príde aj on. Chcel som zavolať aj Mirovi, ale Ivan povedal, že ten je niekde s Miou. Tak nič. Nebudem ich rušiť. A ona...ona je teraz sama doma. Alebo možno v meste. Je mi to jedno. Ani ju nepozdravím, nech si nemyslí. Musím ju predsa prekvapiť.
Pozrel som na hodinky. Uf, už musím bežať. Premýšľanie mi zaberá veľa času a nakoniec prídem posledný. Naše miesto, tam kde sme sa mali stretnúť, to bola základná kde sme sa zoznámili. Aj ked nie všetci, ale to bol taký spoločný bod, kde sme boli schopný vždy prísť do polhodinky. Aj skôr.
Prišiel som prvý, ale videl som kráčať pomaly Johnnyho. Nevšimol si ma, len si tak vykračoval. Bol ako zbitý pes. Možno nám povie, s kým to bolo doteraz.
,,Heeeeeej!" zakričal som naň ho. On sa len pozrel a ukázal mi, či mi šibe. No jasné, jeho asi ešte bolela hlava.
,,To si musel kričať? Nevieš, že po opici človek potrebuje kľud? Inak čau kamoš. " podali sme si ruky.
,,To mi došlo až neskôr. Ale keby si sa videl. " začal som sa smiať. Akurát k nám prichádzal Ivan. Ukazoval mi nech som ticho, že ide vystrašiť Johnnyho. Tak som sa len smial.
,,Je ti niečo smiešne?" spýtal sa Johnny. Bol som ticho.
,,Bum!" nastrašil ho Ivan. Johnny sa vystrašil.
,,Vy nie ste...Bože Ivan, ja ťa zabijem. " otočil sa a pozrel na Iva. Ten sa pomaly kráčal naspäť.
,,Naháňať ťa nebudem, nevládzem. Ale toto mi už nerob. " vraví mu.
,,Som nevedel, že si žúroval. Ved to len zo srandy. " zasmial sa Ivan a pozrel na mňa. Ja som sa stále smial. Boli ako deti.
,,Ved počkaj nabudúce, ja ťa vystraším. Ved počkaj. " zaškeril sa tajomne Johnny.
,,Tak čo aká bola včerajšia noc? S kým si skončil tentoraz?" spýtal som sa ho.
,,S nikým. Bol som tam s tou čašníčkou, ved vieš. Bozkávali sme sa, to je jasné, ale potom odišla ked som sa moc spil a chcel som aj viac. A potom som sa spil do nemoty, lebo odišla. Nechápem. " pokrútil hlavou.
,,íha, niekto sa nám buchol. " zasmial sa Ivan.
,,Ale daj pokoj. Mne sa to nemôže stať. To je nezmysel. Bol som smutný, lebo som ju nepretiahol. A mal som chuť. " povedal Johnny.
,,Tak čo si nepretiahol inú? Hm?" drgol som doň ho.
,,Iné tam neboli ako ona. To len také štetky. A vieš, že ja len s tými ktoré poznám a zoznámim sa. " uškrnul sa.
,,Aj tak si myslím, že si sa zamiloval. Dobre, dobre, už to nepoviem nahlas. " povedal Ivan potom ako sa zatváril Johnny.
,,A ty čo? Ako si uspel včera?" zmenil tému na mňa.
,,Nič moc. Odmietla ma. Asi je to v keli. Ale nevzdám sa. " povedal som hrdinsky.
,,Ach, dokedy sa jej budeš plaziť? Fakt nechápem toto tvoje správanie. " krútil hlavou Johnny.
,,Musíš to zažiť, aby si pochopil. A máš ešte šancu? Lebo ak nie, tak potom to ani je nechápem. " spýtal sa ma Ivan.
,,No vraj mám. Mia mi napísala, že Suzie ma má rada, len to neprizná. " povedal som. Zamlčal som to o dnešnej sms, že Suzie mi aj tak šancu nedá. Načo to hovoriť, ked to možno nie je tak? To by si zo mňa už fakt robili srandu.
,,Tak čo teda spravíš?" zaujímal sa Ivan.
,,Musím ju niečím prekvapiť, aby videla že sa za ňu a za jej profesiu nehanbím. Rozmýšľal som, že by ste mohli ísť so mnou a ja by som vám ju predstavil. čo máte v piatok ráno?" spýtal som sa ich s iskrou v očiach.
,,No ja nič. A ty?" obrátil sa na Johnnyho.
,,Tiež nič. Ale nepáči sa mi to. Ale je to tvoja voľba. " rezignoval nakoniec. Viem, že mi chcel dobre, ale ja som proste taký zamilovaný človek. Odpustím jej aj to odmietnutie, kedže už viem aké mala na to dôvody.
Takže už viem s kým tam pôjdem, ale musím si pripraviť ešte nejakú tú reč. Básničku! Ano, napíšem jej báseň o tom ako mi na nej záleží. To je nápad.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
sasa
25. 6.júna 2012 14:46
ano paci sa mi koment ale no vlastne nic
Napíš svoj komentár