ON...

S chalanmi sme sa vybláznili pred školou a potom sme utekali každý iným smerom domov. Každý inam. Ja k rodičom, ktorý ma očakávali po týždni, Ivan domov k frajerke a Johnny ten išiel vyspávať opicu a ukázať sa rodičom na oči.
Takto dobre naladený a vysmiaty som prišiel k našim. Dvere mi ako vždy otvorila teta, ktorá ma vyobjímala a kládla otázky. Bol som vypočúvaný už pri dverách.
,,No ahoj rada ťa vidím. Aký si vysmiaty! Tak čo nové s tou babou?Mám sa radovať?" vypytovala sa. Ja som sa len usmieval a občas mykol plecom.
,,Noo..ako sa to vezme. Ešte nie. Je to komplikované. Ale pri obede ti o tom poviem. " povedal som a usmial som sa. V kuchyni už sedel ujo a mamina. Rozprávali sa o jedle.
,,No ahoj synček! Tak dlho som ťa nevidela. Otec je v obývačke, chod ho pozdraviť a zavolať na obed. " povedala mama a dala mi pusu. S ujom som si potriasol ruku ako vždy a išiel som po otca.
,,Ahoj otec, mamina nás volá na obed. Dobre to vonia. " povedal som.
,,Ved ako každú nedeľu. " prehovoril otec a spolu sme išli do kuchyne. Bol som už hladný ako vlk. A domácemu jedlu nikdy neodolám.

,,Mhm, mami je to výborné. Také si ja nenavarím. " zažartoval som.
,,No to mi je jasné. Treba si nájsť priateľku. " povedala a pozrela na mňa.
,,Tak črtá sa ti niečo?" opýtala sa ešte raz.
,,No...ja neviem ani sám. Aj áno, ale nesmie ma druhýkrát odmietnuť. " mykol som plecom. Otec len pokrútil hlavou a mama na mňa pozerala.
,,Ale...ako to že..ona ťa už odmietla? A to ty...ju chceš zas prosiť? To je celý môj syn. " rozhodila rukami.
,,Ale no, ved ho nechaj. To je romantické. Určite mala dôvod, ked ťa odmietla a teraz to ľutuje. Skús to. Hovoríme o tej istej, že?" žmurkla na mňa teta. Ona vedela.
,,Hej, hej tá istá. Dúfam, že máš pravdu a ozaj to ľutuje. Ja ju totiž už ľúbim. " usmial som sa.
,,Držím palce. A kedy bude tvoj deň?" spýtala sa.
,,V piatok. Potom odchádza k rodičom. Dakujem za skvelý obed mami, bol úžasný ako vždy. Pôjdeme sa aj prejsť k Dunaju? Dnes je tak pekne. " povedal som. Mal som chuť sa prejsť. Ale nie sám alebo s kamarátmi. Ale s rodičmi. Treba ich vytiahnuť na vzduch. Aj ked otca bude ťažké presvedčiť. A aspoň mi teta ešte niečo poradí, ako ju získať.
,,To je super nápad. Tak čo na to Ingrida? Pôjdeme nie?" teší sa teta.
,,Tí naši chlapi zas nebudú chcieť ísť. " povedala mama.
,,No tak nepôjdu. Nech si pozerajú ten svoj futbal a my sa vyparádime a pôjdeme tuto s mladým chlapcom. Ako nám budú závidieť. " tešila sa teta.
,,Presne tak. Všetci na vás budú pozerať. Budem mať pri sebe až dve kočky!" zvolal som a myslím, že som aj maminu trošku rozosmial.
,,Nezaškodí ked tí naši muži trošku budú žiarliť. Prosím ťa Matúš umy riad a my sa ideme obliecť. " povedala mama a pohladkala ma po vlasoch.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár