Nevadí, aj tak sa teším. Vypadnem z tohto skazeného mesta a od všetkých problémov. A budem mať čas popremýšľať o ponuke. Aj ked som sa už rozhodla, len nechcem hned povedať áno. Ako keby som čakala. Alebo skôr bála sa. Viem, že zoberiem jej ponuku. Možno sa chcem ešte poradiť s rodičmi. Konečne na mňa budú môcť byť pyšný. Ale ja im budem klamať. Ja som dnes pri bare. Od dnes sa zatvára bar na dva týždne, takže je to skôr taká párty pre stálych zákazníkov. A kedže posledný tanec budeme tancovať až niekedy ráno, tak preto som pri bare a obsluhujem. Ešte tento deň nejako prežiť a na druhý deň ráno odchádzam. Je mi len ľúto, že nechám Miu samú. Neviem aké to bude ked sa vrátim. Možno sa urovná vzťah medzi nami. Ved teraz má Mira, tak aspoň si budú môcť užiť sami dvaja. U nás. Takže ju nechávam v dobrých rukách.
Už je tu šéfka. Odkázala som jej totiž, že s ňou chcem hovoriť. O práci. Netuší, čo sa jej idem spýtať, ale dúfam, že ma pochopí a že budem môcť s ňou počítať, ked sa vrátim.
,,Vraj si so mnou chcela hovoriť? Stalo sa niečo? Nebodaj ostávaš?" spýtala sa.
,,Nie, idem domov. Už som sa sľúbila. Ide o prácu. Dostala som ponuku a chcela by som ju využiť. Ale musela by som na tri mesiace odísť do Viedne. Budem tam robiť v jednom bare ako čašníčka, kým niekoho nenájdu. A bola by som rada, keby si ma pustila. Po tom všetkom čo sa stalo, potrebujem vypadnúť. " povedala som. Stála som a čakala, čo povie. Videla som na jej tvári smútok.
,,To nás chceš opustiť? Ale vrátila by si sa, či? Nerada by som dala tvoje miesto niekomu inému. Vy dve ste moje najlepšie zamestnankyne a tanečníčky, pravdaže. " žmurkla.
,,Takže ma pustíš? A ked sa vrátim, môžem čakať..." nedopovedala som.
,,...že ťa prijmem späť? To si píš, že ťa zoberiem. Pustím ťa, ale musíš sa vrátiť o 3 mesiace. Ak neskôr, tak u mňa v bare nepočítaj. Dúfam, že si vyčistíš myseľ u vašich a rozhodneš sa inak. Ale viem, že si rozhodnutá. Inak by sme sa o tom nebavili. Mia o tom vie?" pozrela na mňa.
,,Nie, nechcem sa hádať ked idem preč. Poviem jej to ked prídem z výletu. To budem mať ešte dosť času. Tak ti veľmi pekne dakujem. Vážne, som ti vdačná. Potrebujem zmeniť prostredie. " objala som ju. A takto nás načapala Mia.
,,Hej, čo sa tu deje? Sa lúčite?" spýtala sa s úsmevom na perách.
,,Aj tak by sa to dalo povedať. Tak si užite prázdniny. " a odišla do svojej pracovne.
,,Ste vyzerali ako keby ste sa lúčili. Som sa zľakla. Tak čo tešíš sa domov? Kedy vlastne v piatok ideš?" spýtala sa.
,,Neviem, doobeda. Okolo 11h, nech sa ešte stihnem naobedovať tu a prídem tam až poobede. Budem mať dlhú cestu vlakom. Prečo?" pýtam sa jej.
,,Vieš, chcem sa s tebou ešte ráno naraňajkovať a rozlúčiť. Navarím niečo dobré, tak som chcela vedieť, že kedy ideš. Možno príde aj Mirko. Nevadí, že?" spýtala sa.
,,Nie, v pohode. Užite si tú samotu, vy holúbkovia. " zasmiala som sa.
,,Tak sa teším. Jupí. " vyskočila Mia. Pozerala som na ňu a nedávalo mi to zmysel. Prečo sa tak teší? Ved neidem na koniec sveta. Ale to už pri bare stáli zákazníci a chceli aby som im pripravila nápoje a priniesla. Vraj, aby si zapamätali moju tvár, kedže má dva týždne neuvidia. Milé, pomyslela som si v duchu.
Odniesla som im nápoje a išla sa pripraviť dozadu. Akurát odtiaľ vychádzala Mia a na sebe mala podväzky a sukničku. Usmiala sa a ja som na ňu žmurkla.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár