Pozerám na teba a ty si nejaký zamyslený. Mám začať rozprávať alebo mám počkať? Dal si mi otázku, ale aj tak by si ma teraz nepočúval.
,,Nad čím rozmýšľaš?" pýtam sa ťa.
,,Nad dnešným dňom. Tak začni rozprávať. " vyzveš ma. A tak sa do toho pustím. Stále ma ešte držíš za ruku. To mi dodáva silu.
,,Takže vždy som snívala, že budem tancovať. Tanec som milovala už od mala. Vždy s najlepšou kamarátkou sme si pustili pesničku a predvádzali sa. No ale stredná škola taká neexistovala a kedže som nikdy nemala veľký problém s matematikou a dochádzať sa mi v tej dobe nechcelo, tak sme sa s kamarátkou rozhodli, že pôjdeme na strednú Obchod a podnikanie. Alebo ako sa tomu hovorí, obchodná. Zobrali nás tam obidve a boli sme aj v tej istej triede. Nevravím, že ma tá škola nejako extra bavila, ale prechádzala som s trojkami. Bola som teda priemerná žiačka. Jasné, že som občas niečo vyviedla, ale to len také, že som zaspala alebo ak som vyrušovala cez hodiny. " začala som hovoriť.
,,Takže vzorná študentka, ako ste sa dopracovali k tejto profesii?" pýtaš sa ma.
,,No v treťom ročníku som si našla frajera a išli sme spolu na disko. Tam ma videl ako sa pekne vlním a spýtal sa ma či mu neurobím striptíz. Ja som to ani nevedela ale spravila som. Teda, že som mu zatancovala. A na druhý týždeň sme sa s kamarátkou niekde dočítali, ,že to aj také učia, tancovať pri tyči. Tak sme sa tam príhlásili, ved bude prča. Frajer nebol proti, vraj mu to mám potom predviesť. Tak sme tam chodili pol roka, dvakrát do týždňa. Ani by ma nenapadlo, že sa mi to niekedy zíde. Po tom prišla stužková, rozchod s frajerom ale dobrá skúsenosť so striptízom.
Maturita spravená na trojky a dvojky a potom prihláška na výšku. Vždy som chcela ísť na výšku. Tam sa naše vzťahy s kamarátkou rozišli. Povedala, že dostala ponuku tancovať v nejakom prestížnom klube v Rakúsku. Najprv som sa zháčila, že ona bude robiť...ved vieš nejakú prostitútku, ale išla som sa tam s ňou pozrieť a bolo to niečo také ako tu u nás v Blave. Vravela mi, že to bol vždy jej sen, presne ako ten môj. Tak to ide aspoň takto vyskúšať. Aj ja som išla na výšku. " dala som si trošku prestávku.
,,A na akú výšku si išla? Niečo dramatické, alebo že by niečo s ekonomikou? " žmurkol na mňa a ja som sa začervenala. Ako to mohol uhádnuť?
,,Takže som si tipol správne? Ekonomická? Tam som študoval aj ja. Ako že som si ťa nevšimol?" pýtaš sa ma.
,,Nie ja som išla do Nitry. Manažment podniku, alebo nejako tak sa to volalo. Vyštudovala som prvé tri roky, takže mám bakalára. Lenže v tom čase bolo veľa takýchto manažérov a ked som posielala životopisy, tak ma neprijali. Bud preto lebo mám málo skúsenosti (vraj sa nepočíta to, že som robila v strýkovej firme, lebo je to rodina a môžu o mne klamať) alebo preto, že nikoho nepotrebujú. A tak mi tá moja najlepšia kamarátka zavolala, že zháňajú nejakú babu do baru, kde by som tancovala okolo tyče. Vraj to je niečo také, aké sme videli vo Viedni. Vravela, že dobre platia, tak som tam prišla. A zobrali ma. A ked som im predviedla, čo viem. Tak tam bývam od štvrtka do soboty. A to sa ešte žiadnej novej nestalo, že by tam bola tri dni. A tak som tam už 3mesiace. Vlastne hned ako som skončila tento rok školu. A to je môj príbeh. " dokončila som svoje rozprávanie.
,,Takže ty si vlastne ekonómka, čo? Tak to by som nepovedal. " vravíš mi.
,,To vyzerám fakt ako nejaká hlúpa baba?" pýtam sa ťa sklamane.
,,Nie, robím si srandu. Vyzeráš múdro. Už ked som ťa prvýkrát zbadal, som vedel že ty tu nie si dobrovoľne. Takže práca ťa tam priviedla. Takže máš teda 22 rokov?" pýtaš sa ma. Ty si ale zvedavý. Asi nevie, že na vek ženy by sa nemalo pýtať.
,,Ano, mám. A ty?" pýtam sa ťa.
,,24r. Tento rok som skončil školu. Nadobro. A pracujem ako asistent vo veľmi zatiaľ úspešnej firme. Ale nie som žiadny snob, som úplne obyčajný chalan. Hrám stále rád futbal, ako za detstva, stretávam sa s kamarátmi, aj ked všetci sú skoro v zahraničí a pomáham rodičom, kedže brat býva až v Martine. A kedže moji rodičia žijú tu, v Bratislave, tak sa o nich starám. Pred polrokom som sa rozišiel s priateľkou. A musím povedať, pozviechal som sa z toho už. Takže ak si sa chcela spýtať či som bol v tom vašom bare, kvôli rozchodu tak nie. " vravíš mi.
,,A prečo si tam potom bol?" pýtam sa ťa. Ani nevieš, ako dlho ma to už zaujíma. Už zo začiatku sa mi nezdalo, čo by si tu robil. A ked si mi povedal, že nie kvôli babe, tak už naozaj neviem.
,,Bol to nápad mojich kamarátov. Dali mi striptízový bar ako darček k narodeninám. Vraj teraz už môžem, kedže nemám frajerku. Ja som sem veľmi nechcel ísť, ale napokon som sa rozhodol, že pôjdem. A spravil som dobre. Stretol som teba. " pozrel si sa na hodinky.
,,Už sú skoro 3h ráno. Kedy tam musíš dnes byť? Kedže je sobota. " pýtaš sa ma.
,,O 18h a budem odchádzať až po polnoci. Ja dnes budem predvádzať niečo nové. " vravím ti. Keby si vedel, že mám predviesť lesbické čislo. Bože, ako mu len vysvetlím aby dnes nechodil? Viem, malo by mi to byť jedno...ale nechcem aby si o mne myslel niečo zlé. Je taký milý. A zamilovaný. Nerada lámem srdcia.
,,A aké?" opýtal si sa otázku, ktorú som čakala.
,,To ti nemôžem povedať. A ty čo budeš robiť?" pýtam sa ťa.
,,Ved ja prídem za tebou. Najprv zavolám kamarátom a podakujem za darček, prídem domov, nachystám sa a okolo 21h tam budem. " vravíš mi ako by sme už niečo spolu mali.
,,Aha,,takže ty prídeš? A dnes teda môžem u teba prespať? Budeme spať spolu?" pýtam sa ťa.
,,Ano, prídem. Chcem si ťa predsa pozrieť. Budeme spať v mojej posteli. " vravíš.
,,A bude aj ten..." nestihla som dopovedať.
...sex?" Prepáč, ale ja nespím s dievčaťom hned na prvom stretnutí. Ale rad by som ťa objal a dal ti pusu pred spaním. Ak nebude vadiť. Nechcem, aby si mi ráno niekam zdrhla. " vravíš mi.
Ak mám povedať pravdu, ani som ti nemala chuť utiecť. Ale to nemusíš vedieť, lebo si budeš sám sebou istý.
,,Dobre tak idem do sprchy. " vravím ti a odoberám sa do kúpeľne. Ani ťa nenapadlo prísť za mnou. Hm, naozaj slušný chalan. Ale aj tak nie je dobrý nápad, že si sa do mňa zamiloval. Ja nie som dievča pre teba. Ako by si ma predstavil kamarátom? To by si im povedal, že som tancovala pri tyči?

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár