,,Zuzi si to ty?" počujem odrazu za sebou. Otočím sa a tam zbadám ju. Moju bývalú najlepšiu kamarátku.
,,Naty?? Si to ty? To nie je možné! Ahoj!" podala som zmrzlinu Matúšovi, vstala som a objala ju.
,,Spoznala som ťa podľa tvojho smiechu. Nik sa nesmeje tak hlasno ako ty. A ty čo tu robíš? Ako dlho sme sa nevideli?" pýta sa.
,,Tuším 4 roky. Ja som tu na prázdninách u rodičov. Ale chodím sem každý rok. Ako je možné, že sme sa skôr nestretli?" pýtam sa neveriacky.
,,Ja neviem. Nikdy predtým som ťa tu nevidela, alebo vždy som ťa minula. Lebo vieš naše mamy sa poznajú, tak niekedy sa dozviem, že si tu bola. " vraví Natália.
,,Och, prepáč nepredstavila som vás. " vravím a beriem si svoju zmrzlinu naspäť. Matúš sa postaví.
,,Toto je Matúš môj priateľ a toto je Natália, ale všetci jej hovoria Naty, moja niekdajšia najlepšia priateľka. " vravím.
,,Teší ma, že ťa spoznávam. Už druhý človek v poradí. " vraví Matúš.
,,Inak sadni si. " poviem jej.
,,Aj mňa teší. A koho ste už stretli?" pýta sa milo.
,,Jedného kamaráta. Martin sa volá. Aj ty si patrila do tej partie, v ktorej bol on?" pýta sa Matúš. Len dúfam, že Naty nepovie nič čo by nemala.
,,Martina? Videla si ho? A ako vyzerá? Je stále taký pekný? Hej, bola som v tej partii tiež. " prikývne. Nestihnem nič povedať, pretože ma predbehne Matúš.
,,Hej,je pekný. Taký vysoký, svalnatý. " odpovie na otázku Matúš.
,,No toto Zuzi, mala by si si dať naňho pozor. Asi sa mu páčia aj chlapci. " robí si srandu.
,,Neboj, on je len na baby. To len teraz to tu všetko spoznáva,tak si všíma viac ako by mal. " poviem a začnem sa smiať nad tým čo som povedala.
,,Ehm, akože ja som tu. " prihlási sa o slovo Matúš.
,,Ved hej, my vieme. A inak ako sa máš? A čo nové?" pýtam sa jej.
,,Vieš čo, ani nič také. Ešte študujem, druhý stupeň na pedagogickej univerzite. Teraz to je užšie zameranie. A čo sa týka vzťahu, som voľná. Prednedávnom som sa rozišla. " povie a sklopí oči.
,,To ma mrzí. Ty si rýchlo niekoho nájdeš. " povzbudím ju.
,,A aké si si vybrala zameranie? Myslím čo chceš učiť?" pýta sa Matúš.
,,Cudzie jazyky a slovenčinu. " odpovie.
,,A ktoré cudzie jazyky?" dáva dalšiu otázku.
,,Francúzštinu a angličtinu. Ale chodím na kurzy kórejčiny. Takých ľudí je málo, čo to vie. A kedže viem ako zarábajú učitelia, tak sa pripravujem dopredu na to. " povie.
,,Tak to si celá ty. Vždy si dosiahla čo si chcela. Gratulujem, tak to máš dobre. " poviem.
,,To hej. Prepáčte, už musím ísť. Inak dnes ideme stará partia aj s partnermi do baru. Vieš, tam kde sme vždy chodili. Ak chcete tak prídte. Obsadíme pre vás dve miesta. " vraví Natália.
,,Pôjdeme?" pýtam sa Matúša.
,,Jasné, aspoň sa viac o tebe dozviem. Povedz, že prídeme. A kedy?" pýta sa Natálii.
,,Stačí o siedmej. Nikdy sme nechodili skôr. Tak sa vidíme. A pozdrav doma. Pa pa . " pozdraví.
,,Ahoj!" odpovedáme jej.
,,No dnes je deň ako na zbláznenie. Všetkých stretnem. " poviem.
,,Vidíš, stačilo prísť so mnou a stretneš svojich priateľov. " povie Matúš hrdo.
,,Mhm, to ma nenapadlo. Máš v sebe nejaký magnet alebo čo. " smejem sa.
,,To vieš, magnet na tajomné ženy. Ako ty. " brnkne mi po nose.
,,Takže ja som tajomná? Ideme ešte do obchodu? Spravíme mame radosť. " poviem.
,,Dobre, môžme. Aspoň spoznám nové miesta a obchody. " smeje sa a vstávame. Zdravíme zmrzlinárku a ideme do obchodu. Je to zvláštne, že som stretla dvoch ľudí, ktorý v minulosti pre mňa tak veľa znamenali.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár