Prečo neveríme, že aj ked nie sme nejaké krásavice, je tu niekto kto nás aj tak miluje?
Prečo sa stále bojíme sklamania v láske?
Prečo si veríme tomu, že ked niekam vojdeme do miestnosti, tak sa začnú ľudia smiať a my si myslíme, že na nás?
Prečo vlastne neveríme ľudom?
Prečo si myslíme, že nám nik nepomôže, aj ked mu o svojich problémoch nepovieme?
Pretože sa bojíme, že stratíme lásku na ktorej nám záleží. že stratíme toho pravého, ktorý pre nás znamená všetko.
Pretože si myslíme, že ak sa nám smiali raz, tak to aj teraz patrilo nám.
Pretože nevieme uveriť tomu, že nás ma niekto rád také aké sme.
Pretože ak sa niekomu zdôveríme, bojíme sa že sa našim problémom vysmeje.
Mali by sme začať veriť. Ja začínam tiež dôverovať viac ľudom aj ked sa stále bojím sklamania. Ale bez toho to nejde. Vždy sa nájde človek ktorý vás sklame a vás to zasiahne hlboko do duše.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mata3
28. 3.marca 2012 18:14
budem plakať... prečo práve toto musí byť pravda? a prečo v tomto nie som "divná" a iná ako ostatné?
Napíš svoj komentár