Chystala som. Rýchlo som sa obliekla, zobrala kľúče a hodili si ich do kabelky. Priateľ ma už čakal dole. CHcela som mu ešte zobrať koláč, ale nevedela som nájsť takú malú misku. Nevadí, nabudúce mu zoberiem, vravím si sama pre seba. Pozdravila som mamu, zavrela dvere a zasvietila si na chodbe.Neznášam totiž tmu. Potom som si privolala výťah a hrabala som v kabelke, či mám naozaj kľúče so sebou. Ako ich tam tak hľadám, nemohla som ich nikde nájsť. Výťah akurát prišiel, tak som ešte zaklopala na dvere. Mama mi hned otvorila, išla som do všetkých izieb a kľúče som nikde nenašla.

,,Mami, môžem si zobrať tvoje kľúče? Neviem kde mám svoje. " ,,A nie sú na chodbe? pýta sa ma. ,,Nie, dala som si ich do kabelky ale neviem ich nájsť. vravím jej. Neboj, nestratím ti kľúče, upokojujem ju. ,,Tak dobre vezmi si ich. " Tak som odišla von s maminými kľúčmi a dala som si ich do predného vrecka, aby som ich aj našla ked pôjdem domov. Ako som tak išla vo výťahu, vravela som si v duchu : mne už naozaj šibe.

,,Ahoj, zdraví ma priateľ ako som si sadla k nemu do auta. Dal mi veľkú pusinku. ,,Ach, asi som stratila kľúče. Dala som si ich do kabelky a nemám ich tam? Mne naozaj šibe. " vravím mu.
,,Som rád, že si si to priznala, že ti šibe. "


Po polnoci som prišla domov. Mamine kľúče som mala chvalabohu u seba a tak som si odomkla. Ešte raz som si prehľadala kabelku a stále nič. Je tam aj také bočné vrecko. Ale to som si všimla až teraz ked som prišla domov. Pozriem tam a čo nevidím? Moje stratené kľúče. Takže ako som tie kľúče hodila do kabelky, tak oni pristáli v tom vrecku. A záhada je vyriešená. Môžem sa len smiať.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
sherylinlee  4. 2. 2012 17:36
Tak tento pocit veľmi dobre poznám
Napíš svoj komentár