Nechaj to za nami...tú minulosť.

Chlapec :
Ráno vstanem a ty nikde. Hľadám ťa v celom byte skoro polonahý a nikde nie si. Ani odkaz na papieri, ani odkaz na zrkadle od tvojho rúžu.
Stalo sa niečo na čo chceš zabudnúť? Nepáčil sa ti večer? Pokazil som niečo? Nenechala si mi ani svoje číslo. Ale ja si ho zoženiem.

Viem čo si myslíš. že balím baby a potom sa neozvem. Bol som taký. Ale nie som. Kým som ťa nespoznal.
Ved si so mnou nakoniec išla. A dobrovoľne. Celú noc sme sa spoznávali. Ale tak...inak.
Mám hlavu v dlaniach a rozmýšľam, čo sa stalo.

Dievča:
Spal si tak sladko. Ani si sa nepomrvil, ked som odchádzala od teba. Prepáč, že som nezanechala odkaz. Na čo by to bolo dobré? Ani sama v tom nemám jasno. Ale tvoje číslo mám...opísala som si ho.
Možno len preto, aby som sa ti mohla ozvať. Ak sa ozvem...a ak nie, tak na pamiatku.

Ja viem, ľudia sa menia. A verím, že aj ty. Ved večer si sa ani nepokúsil ma zvádzať. V posteli. Len sme sa rozprávali a smiali. A hovorili si trapasy...a držali sa za ruky. Len tak...tak nepovšimnute si ma chytil za ruku. A ja som to nechala tak. Zaspali sme nad ránom. Ale ja som spala len chvíľu.

Prepáč, možno sa uvidíme ešte. Asi hej. Ak chodíš častejšie na takéto akcie. Ak nie...tak možno na seba narazíme v meste. Verím na osud. Ak osud chce, uvidíš ma. Ak nie, tak to malo tak skončiť.
Verím na osud. A verím v tvoju zmenu.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu