Pri prvom som to tak nejak tušila už po roku. Ale dali sme ešte dalšie dva roky. Aj nehoda nás na chvilu spojila.
potom prišiel druhý. Tam to trvalo cca dva mesiace po rozchode, že takto sa nezachkrová človek ktorý vás mal milovat. a že mi bez neho bude lepšie. Najlepšie. Ale dobré vztahy ostali, lebo som mu odpustila. A po nejakom čase som si uvedomila, že mi nechýba. Vidam ho trikrát do roka kvoli oslavám, a uplne to stačí.
S tretím som to podvedome tušila už na začiatku, ale skončilo to tak ako asi nik z priatelov nepredpokladal. Boli sme rodina. Ale covid. Nám to nepomohlo. Ublížilo nám to. Nevedeli sme spolu fungovat. Snažili sme sa celý rok. Ale trápili sme sa obaja. Ja som bola niekto iný. Nik do mna nevidel. Aj ked si mysleli, že hej.
Teraz už som sa musela poučit. Koho si pustit do života. Lebo som 1 plus 1 .
Aj teraz pri poslednom som chvílu mala pocit, že aký osud, že sme sa stretli. A bolo to skvelé na začiatku, ale začali problémy. No proste nechcela som to vidiet. Lebo ked sme boli spolu, veci fungovali. Chvalabohu po 3mes sme sa rozlúčili. A párkrát sme sa videli ešte. A absolútne chápem, že my dvaja možme byt len kamaráti. Pokecáme, dáme kávu, zasmejeme ale každý si ide po svojom.
Kamoška sa mi diví, ako to možem takto. Byt kamoška s ex. Ja neviem. Proste normálne. Ked sa rozídete ako dvaja slušní ludia a viete, že nehrozí nič ani z jednej strany, tak prečo nie?
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
áno, presne tak! ja som tiež kamoška s mojimi oboma ex, mám ich stále veľmi rada a beriem ich ako mojich naj kamošov ale u mňa sa nad tým ani nikto nepozastavuje, asi pre to, že ja o nich nehovorím ako o mojich ex, ale ako o mojich naj kamošoch