Predstavujem si ho veľmi jednoducho. Nie je tam tak horúco ako v pekle, ale zas tam nie je všetko povolené ako v nebi. Je to svet, aký sme žili ked sme boli živý, na našej Zemi. Platia tam určité zákony, ako napríklad nepokradneš, neoklameš alebo nebudeš ubližovať. Je to svet, kde sú ľudia šťastný a pomáhajú si. Je to svet, kde sa problémy snažia riešiť naši učitelia a povedia nám čo robíme zle. Je to svet, kde môžme jesť toľko čokolády, koľko sa nám zažiada...ak sa vieme aj podeliť. V tom svete sa ľudia snažia byť čo najmenej smutný, pretože ich nik neobmedzuje a nemá ich kto trápiť. Ale aj chvíľa smútku príde. Príde vtedy, ked si spomenieme na našu rodinu a na to ako nám tu chýbajú. Pretože nie všetci sa sem dostanú.
Tí čo ubližovali a boli zlí, idú do pekla. A tí čo boli dobrý a veľa si toho vytrpeli, tí idú do neba, pretože to ich urobí šťastnými. A tí čo im bolo ubližované, pomáhali a občas zaklamali, tak ti idú do tohto sveta.
Proste sem idú ľudia s dobrým srdcom, ktorým tí druhí ubližovali, aj ked oni boli dobrý. Oni sami sa môžu rozhodnúť, či chcú ísť do neba alebo sem, do nášho rodinného sveta.
Ja by som chcela ísť sem. Do rodinného sveta. Do sveta, kde si aj po smrti budem mať s kým rozumieť.
Takže takto asi vyzerá miesto medzi nebom a peklom...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár