,,Hmm, krásna. " podotkla Mary. Išli sme k pultu a zaplatili sme. Ja som sa ešte usmiala zvodne na toho čašníka. Nech má chlapec o čom premýšľať a hlavne vymýšľať. Ak uvidí fotku v novinách.
,,Len jedno ti poviem. Nezastavuj sa. Usmievaj, ale nezastavuj sa. To by ťa už papparazzi nepustili z pazúrov. " povedala som vážne. Mary len prikývla. A tak vyšli von. A ako som čakala, papparazzi nás obkľúčili a už som počula ako sa pýtajú?
,,Kto je to? Vraj je to vaša dobrá priateľka? Je tiež zo Slovenska?Aj ona bude herečka?" a potom ked si všimli, že je celá pestrofarebná a má rôzne vzory na sebe, tak to už sa pýtali celkom inak. Už neboli taký milý.
,,Takto chodí oblečená vaša priateľka? Vyzerá ako keby vypadla z cirkusu. To jej módna polícia neodpustí! A to ju beriete zo sebou? Ved bude režisér zhrozený!" no ale ked som počula túto vetu, tak som nemohla nezadržať. Moja česť drzej Slovenky mi bola celkom ukradnutá.
,,A čo sa vy do toho staráte? Asi nemáte vkus, ale toto je najnovšia móda. A ustúpte láskavo!" zakričala som a potiahla Mary ku mne. Už sme boli pri aute. Dvere sa otvorili a my sme rýchlo nastúpili. Ked sa niekto dotkne mojej rodiny alebo priateľov, je mi jedno či som v Hollywoode alebo doma v bare.
,,To si naozaj nemusela. Ale vážim si to. " povedala Mary. Ja som len nemo sedela. Nahnevali ma .Teda skôr nasrali, ale snažím sa byť slušná. Tých desať minút sme sedeli ticho.
Do štúdia sme prišli o 14.57 h, takže ma stihol k sebe zavolať ešte môj agent. Jasné, že žiadne kričanie ani vyčistenie žalúdka neprebiehalo. To by nestíhal a herečky sa nikdy nemajú stresovať pri stretnutí s režisérom. Teda aspoň nie tie začínajúce.
,,Takže naposledy si toto spravila! Vieš čo mi dalo zabrať, aby sem pustili aj tvoju kamarátku? Takto si určovať podmienky, si nezvykaj. Ešteže sa o týždeň začína točiť ten film. Budeš plne zaneprázdnená. Tak bež už, nech režisér nečaká. Pohovoríme si neskôr. " povedal a už ma vyháňal preč. Takže som mu nestihla na to ani nič povedať. Mala som len jednu otázku. Už našla toho, kto bude hrať bezdomovca? Pretože mal byť kasting a podmienkou bolo aby to bol niekto, kto žije v reálnom svete, teda niekto z ulice. Nejaký obchodník alebo tak.
Celkom mi vypadlo, že aj Sam sa mohol prihlásiť. Ale to už nebol čas naň ho myslieť. Už som klopala na dvere.
,,Dalej prosím!" počula som režisérov hlas.
,,Dobré popoludnie!" pozdravila som a zatvorila za sebou dvere.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár