Bola som nervózna. A kto by aj nebol? Síce agent a ostatní mi pripravili odpovede, ale ja som mu jasne povedala, že budem hovoriť pravdu a nie to čo mám na papieri. Nikto ma nebude manipulovať.
Hlásila sa nejaká žena.
,,Michelle, ako sa vám páči v Hollywoode? Kedže ste zo Slovenska, ako sme sa pred chvíľou dozvedeli. " podotkla.
,,No tu sa mi páči. Je tu tak strašne veľa obchodov a kaviarní, ale Slovensko mi veľmi chýba, pretože tam máme krásne hory a prírodu, ktorú som tu zatiaľ neobjavila. " povedala som úprimne. Tá dotyčná si to zapísala a len tak na mňa pozrela. Asi si myslí, že by som mala byť rada, že som odtiaľ odišla.
Hlási sa druhý, taký pekný mladík. Asi začiatočník, pomyslím si.
,,Ako ste sa sem vlastne dostali? Kedže pochádzate z dalekého Slovenska? Vlastne, v akej reklame ste účinkovali? Ešte sa to nespomenulo. " dokončil otázku. Už mi to lezie, že všetci zvýraznia to, že som zo Slovenska. Ešte sa ma to niekto opýta, budem kričať. Ved my máme krásnu krajinu. Ach, zabudla som sa čakajú na odpoved.
,,No, robila som reklamu na zubnú pastu, a vraj sa nejakému známemu režisérovi zapáčil môj úsmev a tvár. A tak zavolali do tej agentúry a tá im dala číslo na mňa. A som tu. Netušila som, že budem hrať vo filme. Myslela som, že len natočím reklamu a pôjdem domov. No čo už. Zdržím sa tu. " pokrčím plecami. Môj agent sa na mňa nasilu usmeje a naznačí ,,čo to malo znamenať?" Chvalabohu, režisér práve niekam odišiel, takže ma nepočul. Mám jediné šťastie, že ma tu nechali, že viem po anglicky.
,,Takže ešte posledná otázka a pôjdeme. Michelle je už unavená. " povie môj agent. No hej unavená, ked rozprávam čo sa mi zachce.
,,Mali ste nejakého priateľa na Slovensku? A čo hovoríte na film, kde budete hrať?" spýtal sa jeden novinár. Vyzeral taký ostrieľaný.
,,Nie, na Slovensku som pred príchodom sem nemala žiadneho priateľa. A na film sa veľmi teším. Myslím, že ten film bude taký reálny. Pointa príbehu bude pekná, pretože má ukázať, že si nemáme vyberať podľa krásy ale podľa srdca partnera. " poviem úprimne zo srdca. Agent sa už zdvíha zo stoličky a ja viem, že toto nechcel aby som povedala.
,,Dakujeme, že ste prišli. " a už ma ťahal preč. Pozdravila som ich a zakývala a mohla som odísť.
Celú cestu vo výťahu na mňa ani nepozrel. Vedela som, že čaká kým budeme v aute alebo v hoteli. Vedela som, že sa bude hnevať, že čo som to povedala.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
katuska8808
22. 1.januára 2012 14:07
tak toto bolo dobré!
Napíš svoj komentár