Tak som teda napísala Mary, či si na mňa zajtra nájde čas.
,,Ahoj Mary, tak čo zajtra vyrazíme? Kašlem na povinnosti a svojho agenta, chcem ísť do mesta a len tak sa túlať. Pamätáš? Tu skôr stretneme nejakú hviezdu. " a poslala som jej to.
A ako som čakala na jej odpoved, tak som rozmýšľala. Nad tým ako sme spolu chodili von. Poznáme sa už od strednej. Ja som bola taká hanblivá, ale pri nej som sa zmenila. Začala som si veriť. Sadla som si k nej prvý deň na strednej a mala som pocit, že si nebudeme rozumieť, ale nakoniec sa z nás stali tie najlepšie kamarátky.
Myslela som si, že ked je pekná tak bude taká namyslená a sebecká. Ale mýlila som sa. No ved som mala 15 rokov, to vtedy bolo povolené také zmýšľanie. Ale ked som ju spoznala,tak som zmenila názor. Vždy sme chodili von, a len tak sa prechádzali po meste alebo si sadli na lavičku a pozorovali chalanov. Ona ma vlastne zoznámila s mojím prvým chalanom. Ona išla na rande s nejakým a ten zobral kamaráta a ja som s ním padla do oka. Boli sme spolu dlho, asi tak 2 roky, do mojej 18tky. Potom som mala iné priority. Chcela som ísť na vysokú do iného mesta a on nechcel aby som bola tak daleko. Tak sme sa rozišli. Občas si teraz zavoláme, ale nevrátime sa k sebe.
Mary mala tiež dlhodobé vzťahy. Ona s tým čo išla na rande bola o rok dlhšie. Potom sa rozišli, lebo on išiel študovať niekam do zahraničia.
A naposledy som mala taký dlhší vzťah, ktorý skončil pred polrokom. Boli sme spolu 4 roky. Spoznali sme sa na vysokej, takže sme mali spoločné záujmy a aj sme si plánovali budúcnosť. Teda on už plánoval dieťa a stále o tom básnil. Ale ja som nebola pripravená. A tak jedného dňa som sa zbalila a odišla. Nechala mu lístok, že ak prestane na mňa tlačiť s tým dieťaťom môžme sa dať dokopy, pretože som ho mala rada. Ale on nič nenapísal. Myslel si, že sa vrátim ale rozhodla som sa. Ved som mala 22 rokov, skoro 23 a už dieťa? Skončila som školu a chcela som sa venovať tomu čo som vyštudovala. Nájsť si prácu a potom dieťa. Keby počkal dva roky, tak okey, ale nie že ma do toho tlačí.
Takže vlastne na Slovensku ma nik nečaká. Len som sa musela vrátiť domov a bolo to divné. Bola som už zvyknutá na svoj pokoj a teraz zas počúvať mamine reči. Tu si aspoň zarobím a ked sa vrátim kúpim si nejaký bytík. Popritom rozmýšľaní som si nejako nevšimla že mi prišla sms. Od Mary.
,,No jasné rada pôjdem, hlavne že máš čas. A to vy sa stále hádate s tým agentom či čo? Nemala by si ho vymeniť ? Hej pamätám na naše prechádzky. Mohla by si zajtra o 12h, tam kde minule? Ozvi sa. "

,,Budem tam. Teším sa. A možno stretneme nejakú hviezdu a odfotíme sa spolu. " napísala som jej.
,,To by bolo super. Takú Lady Gagu. Môj sen . " odpísala. Jaáj, ona proste zbožňuje jej hudbu.
No čo treba sa trošku aj zabaviť a nie stále počúvať nejakého agenta čo smiem a čo nie. Nikdy som nerobila to čo ostatní chceli tak prečo teraz??

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár