Som úplne obyčajné dievča s normálnymi problémami ako ostatní stredoškoláci. Ráno vstanem, idem do školy, v škole tak na pol ucha počúvam čo nám hovoria a potom idem domov. No dobre, možno nemám až tak veľa priateľov, s ktorými by som chodila domov..ale tak nemôžem za to. Neverím veľmi ľudom. Mám v škole dve dobré kamarátky ktorým môžem všetko povedať. No ale ako som naznačila mám starosti ako všetci ostatní. Ale tento rok to bude o trošku iné. Iný život, všetko. Som totiž na konci štúdia a to znamená, že konečne pôjdem do práce a budem robiť to čo študujem už 5 rokov. Barmanku, čašníčku, proste obsluhovať ľudí. Po maturite si rozpošlem žiadosti a dúfam, že z tohto nášho malého mesta dostanem niekam preč. Je tu to fajn, ale chcem spoznať nových ľudí a hlavne nejakého milého a sympatického chalana. Len dúfam, že sa mi to nijako neskomplikuje. že moja mama nebude robiť scény a nebude ma chcieť zamestnať u nás v jednej kaviarni, kde aj ona pracuje. Otcovi to je celkom jedno a bratovi, ten má ešte len 15 a rozhoduje sa o strednej a nie aby rozmýšľal či mi budem chýbať.

Dnešné ráno, je také isté ako ostatné ale líši sa od iných. V tento deň sa totiž vždy teším do školy. A to len preto, lebo je piatok a ako isto viete, po tom prichádza vytúžený víkend a s nimi relax. Takže som vstala s úsmevom na tvári a tešila sa na moje kamarátky v škole. A tešila som sa aj z iného dôvodu. Dnes totiž ideme spolu s Lenou a Karin na oslavu jedného spolužiaka k nemu domov. Pozval tam našu triedu a pár kamarátov z druhých tried. Takže taká usmiata som vbehla do kuchyne, kde mama už chystala raňajky bratovi a aj mne. ,,Dnes si nejaká vysmiata? Niekam ideš?" pýta sa mama. Keby ma občas počúvala vedela by že áno. ,,Ved som ti to vravela, kamarát oslavuje 20tku, tak tam ideme s Lenou aj Karin a potom u Leny prespím. " vravím jej to asi 3krát. ,,Jaj, jasné zabudla som. Tak sa zabav. " vraví a odchádza zobudiť brata. A ja sa poberám do školy.
Keď vojdem do školy, zakrúti sa mi hlava. No to bude asi z toho , že som ráno nič nepila, vysvetľujem si to po svojom. Ale ako neskôr zistím nebolo to tak. Zoberiem si zo skrinky zošity a idem do triedy. Lena tam už určte bude sedieť.
,,No ahoj, Vanda, tak čo už sa tešíš na dnešnú žúúrku?" natiahla to slovo Lena.
,,Strašne. Dúfam,že platí že u teba potom môžem prespať. Alebo?" pýtam sa jej.
,, Alebo načo sa pýtaš Vandi, keď odpoveď poznáš. Jasnéé!" zvýskne a objíme ma.
,,A ja že si zabudla. " poviem a chytím sa stola. Zas sa mi točí hlava.
,,Je ti niečo?" všimne si to Lena. ,,Len sa mi krúti hlava, to prejde. " vravím a sadnem si. Vyberiem si fľašu a napijem sa. Prvé dve hodiny máme angličtinu, keďže z tohto jazyka maturujeme. Tesne pred zvonením príde Karin, ako vždy vchádza posledná do triedy. No teda dnes príde posledný náš oslávenec Jakub. Všetci mu gratulujeme a v tom vstúpi angličtinárka, takže nám preruší zábavu.
A mne začne bolieť hlava. že by z toho že prišla profesorka do triedy? smejem sa v duchu.
,,Na čom sa smeješ?" pýta sa Lena a ja len myknem plecom. Potom sa snažím sústrediť len na angličtinu a nemyslieť na bolesť mojej hlavy.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár