Stále len učenie, učenie a učenie a dnes sa konečne zabavíme. A tak sme išli s Lenou a Karin von z triedy. Karin si musela ísť pre plán dnešného večera do šatne. Keďže je s Jakubom skoro rodina (nejaký vzdialený bratranec) tak ho dostala nech oboznámi všetky svoje kamarátky. Jasné, že ako prvý o tej párty vedeli jeho kamaráti a spolužiaci.
,,Tešíte sa na dnes večer?" spýtala som sa ich.
,,No jasné. Už viete čo si oblečiete?" pýta sa Karin. No jasné, čo iné by sa mohla spýtať.
,,No ja už viem, ale s Vandou idem ešte do obchodu. Objavili sme tam jedny super sexi šaty. Nech si ťa naši spolužiaci všimnú. " žmurkne Po dvoch hodinách angličtiny máme konečne prestávku. Profesorka nás nepustila ani cez prvú hodinu nikam, pretože sme písali test a aj keď sme to niektorí stihli skôr, tak sme nemohli ísť nikam. A ja som tak strašne potrebovala ísť na čerstvý vzduch. Myslela som, že tá bolesť nikdy neprestane. Celé dvena mňa Lena.
,,Tak tak, to je správny prístup. Jakub na tebe oči nechá. " prikývne Karin. A čo s tým má Jakub? rozmýšľam.
Konečne sme v šatni a Karin vyberá z vrecka pokrčený papier. Tvári sa dôležito, takže si chvíľu počkáme kým nám povie plán.
,,Takže baby ste zvedavé kedy to bude? " pýta sa nás aj keď odpoveď pozná. Prikývneme.
,,Takže začne sa to všetko o siedmej hodine večer. To bude najprv také privítanie, gratulácie a tak. Alkohol alebo aj nealko pre niektorých nám bude miešať super barmanka, ktorú mu zohnala jeho mama. Vraj sa poznajú či čo. A o 20h začína diskotéka s DJ-om. A o polnoci si zahráme fľašku. Nech je trochu sranda, kým pôjdeme domov. Tak? " pozrie na nás dve.
,,Wauu, to je úžasne. Vlastný dídžej a barmanka. To teda bude párty akú ešte v tomto meste nikto nevidel a nezažil. " povedala som.
,,A teraz to oznámiť spolužiačkám. " vraví Karin a už sa ponáhľa do triedy. My ideme za ňou.
,,Inak už ti je lepšie? Som videla, že niečo s tebou je. " pýta sa Lena.
,,Bolela ma hlava, ale prešlo to už. Poponáhľajme sa, lebo nás triedna zabije, že meškáme. Nech už je koniec 6 hodiny. " vzdychnem si.
,,Na to sa aj ja najviac teším. " prikyvuje Lena. Skoro vždy cítime to isté.
Ani neviem ako to ubehlo a už je posledná hodina. Tá najnudnejšia zo všetkých. Slovenčina. Viem, maturujem z nej a mala by som sa sústrediť ale nemôžem. Veľmi sa teším na tú párty. Konečne vypadnem z domu a zabavím sa. A teším sa aj na nákupy s Lenou. Našla som si totiž super sexi šaty, len sa mi nechcelo ísť samej do obchodu. A ako poznám Lenu (a to sa už poznáme dlho), tak ona je tá správna osoba. My máme skoro rovnaký vkus.
,,Hej, nad čím rozmýšľaš? Mala by si dávať pozor. " vraví mi Lena.
,,Rozmýšľam nad tými šatami, čo pôjdeme kúpiť. A ved aj tak si profesorka rozpráva pre seba. " vravím.
,,No práve pred chvíľou sme si začali čítať z čítanky. Tak aby ťa nevyvolala. " upozorňuje ma, ale ja ju len tak napoly počúvam. V hlave mi víri veľa iných myšlienok. Napríklad to čo povedala Karin. Vraj, že Jakub na mne oči nechá. Nechápem ako to myslela. Nevšimla som si, že by po mne nejako išiel, aj ked je to pekný chalan a veľmi milý. Ale že by chcel mňa? To si nemyslím.
,,Vanda mohli by ste nám prečítať další odstavec?" pýta sa ma profesorka. Ach, dokelu.
,,No...ehm...jasné. "kokcem a hned štuchám do Leny, nech mi povie kde sme. Ale to si všimne profesorka.
,,Nerušte slečnu Zimánkovú. Alebo vari neviete kde sme?" pýta sa ma nahnevane. Lena mi prstom naznačí, že je to štvrtý odstavec.
,,Ale viem. " a začnem čítať. Tentoraz ma nechytila. Ale nabudúce ma môže odhaliť.
Ked som dočítala, tak to začala vysvetľovať ale nestihla to všetko povedať, pretože zazvonil zvonček a v triede nastal zhon. Všetci sa rýchlosťou blesku zbalili a utekali do šatne. My s Lenou sme vyšli ako posledné, pretože vtedy už v šatni ostanú tak dvaja až piati ľudia a nemusíme sa tam tlačiť.
,,Hej baby, kde sa stretneme? Až na párty alebo skôr?" pýta sa nás Karin.
,,Ako to tebe vyhovuje. Môžme aj na tej párty. Ved ty nebudeš náhodou pomáhať s prípravami?" pýta sa jej Lena.
,,Vidíš na to som skoro zabudla. Tak dobre vidíme sa až na tej párty. Ved prídte pár minút pred siedmou, hm?" vraví Karin.
,,Dobre, prídeme o 18.45. Tak pá, musíme ísť. " zdravíme ju a už vychádzame zo školy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár