,,Pozri Lena, už ich nemajú v mojej farbe. " povedala som smutne.
,,Vandi to nevadí. Ale majú ich v červenej farbe. A tá ti pôjde viac. " podporuje ma Lena. Tak som sa zadívala teda na tie červené. Je pravda, že boli krásne a každý si ma v nich hned všimne, ale aj tak som bola ešte stále smutná kvôli tomu, že nemali tie čo som chcela. Po chvíli váhania som zobrala šaty a šup s nimi do kabínky. Lena sa potešila, že som konečne dostala rozum a idem si ich vyskúšať.
,,Už si?" pýtala sa ma asi tretíkrát.
,,Počkaj chvíľu, ešte si ich upravujem. " povedala som a ona v tom momente odhrnula záves.
,,Veď ešte..." začala som.
,,Ty kokos Vandi, si v nich úžasná. Krásna. To si ťa Jakub, ale aj všetci ostatní všimnú hneď ako tam vstúpiš. Nad čím toľko premýšľaš?" pýta sa ma začudovane.
,,Ja...ja som sa len potrebovala pozrieť na seba. Máš pravdu, sú úžasné. A tá farba. Sú krajšie, než tie čo som pôvodne chcela. Berieme ich!" zvýskla som.
,,Konečne správna reč. " prikývla Lena a zatiahla záves. Ešte raz som sa na seba pozrela a nemohla som uveriť tomu, ako mi pristali.
Prišla som k pokladni a zaplatila za ne. Predavačka sa na mňa usmiala. A tak som jej úsmev opätovala.
Vyšli sme z obchodu a išli kúpiť darček Jakubovi.
,,Inak to čo mala znamenať tá poznámka o Jakubovi? On je do mňa či čo?" pýtam sa.
,,To len tak som povedala. Ja neviem...ehm...či je do teba. "začala koktať.
,,Leni čo mi tajíš?" spýtala som sa jej na rovinu a čakala, čo odpovie.
Lena na mňa len hľadela.
,,Tak čo mi odpovieš?" dobiedzam dalej.
,,Ja viem len toľko, že Jakub sa priznal raz Karin, že sa mu páčiš. A že keď bude mať narodeniny, tak na teba sa bude najviac tešiť. " povedala Lena.
,,A to jej kedy povedal?" napadlo ma ako prvé sa spýtať.
,,Asi tak pred tromi mesiacmi. Ty si si nič nevšimla?" pýta sa ma.
,,Nie nevšimla. Vieš, že som učila a pripravovala na maturity. Radšej skôr ako potom nestíhať. " povedali sme skoro jednohlasne.
Zastali sme pred obchodom, kde sme mali kúpiť Jakubovi ten darček.
,,Tak ktorú? Hm?" pýtam sa Leny, ako sme vošli.
,,Vieš čo, vyber ty. Možno mu trafíš vkus. " žmurkla na mňa Lena.
,,Ty s teda číslo. No dobre teda. " a tak som mu voňavku vybrala podľa toho, čo voňalo mne .Vyhrala to nakoniec taká ľahká pekná vôňa, ktorá sa hodí k nemu. Zaplatili sme a mohli sme ísť domov nachystať sa.
,,Leni pohni si. Musíme už ísť. " kričím jej.
,,Veď počkaj, ešte si musím spraviť tie vlasy. Veď mi stoja ako sa im zachce. " počujem ju smiať sa. No to už vidím, použije toľko tužidla a laku, že ráno si ich môže ísť rovno umyť. Ja som mala vlasy už dávno spravené. Mám ich rozpustené vzadu a spravený vrkoč. Pár vlasov mám vpredu a tie som si natočila, čiže sú kučeravé. účes á la princezná by som povedala. Veď to sa aj k tým šatám hodí. Prešlo ďalších 5 minút a je už niečo po pol siedmej.
,,Lena ak teraz nevyjdeš idem bez teba. " zakričala som a obula si topánky. Práve ako som si brala svetrík a kabelku, konečne vyšla.
,,Fíha, stálo to za to čakanie. " povedala som. A naozaj stálo. Spravila si taký krásny zapletaný vrkoč. Ale nie hocijaký, proste taký krásny. Najprv mala mať zopnuté vlasy, ale to by vyzerala ako keby išla na nejaký ples a nie na párty.
,,No dobre, nepozeraj tak na mňa. Ideme, lebo budeme meškať a Karin to tam sama nezvládne. Ešteže nebývame od Jakuba tak ďaleko. vraví Lena a už môžeme vyraziť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár