Je niečo po 18h a ja na sebe robím posledné úpravy. Kedže v noci už býva zima, tak si nedávam sukňu, ale moje najlepšie rifle, dlhé fialové tričko a čižmy. Peťo má prísť už o siedmej, tak sme sa dohodli. Chcem sa ho niečo spýtať. Chcem ho totiž pozvať na...
,,Crrrn, " zvoní mi mobil. Kto to môže byť?
,,Ano?" spýtam sa.
,,Ahoj to som ja Peťo, si už nachystaná?" pýta sa ma.
,,Ano, akurát som sa obliekla. Prečo?" pýtam sa ho.
,,A už si sa aj namaľovala? Vieš nechcem ťa rušiť. " vraví so smiechom v hlase.
,,To už dávno. čo sa deje? Nebodaj si už tu?" pýtam sa s prekvapením.
,,Nooo, tak trošku hej. Som ťa chcel prekvapiť a prísť skôr. Si vravela, že sa chceš porozprávať a doniesol som mamine koláče, tak som si povedal, že....by som sa podelil s tebou. " začal neisto.
,,Tak na čo čakáš? Už aj pod s nimi hore. " vravím celá natešená.
Počula som ako ide výťah hore. Pozerala som cez kľúčovú dierku a čakala kedy vyjde. Zasvietil svetlo a skontroloval si vlasy, či mu držia. Mal na sebe čierne nohavice a modrú košeľu. Otvorila som mu práve vtedy ked chcel zaklopať.
,,Ako si..." začal, ale nenechala som ho dokončiť.
,,No kde sú tie koláče? Vieš, trochu som ťa pozorovala na chodbe..Videla som ako si si upravoval vlasy. " a trošku som sa pritom uškrnula.
,,Aha, tak takto ty mňa čo?" osopil sa zo srandy na mňa.
Vošiel dnu, vyzul a za malú chvíľu sme už sedeli na mojej posteli a jedli koláčiky. Mňam, boli fantastické.
Chvíľu sme sa na seba len tak pozerali. Ako keby sme skúmali jeden druhého. A potom začal s tým, čoho som sa ja veľmi bála.
,,Tak čo si sa ma to chcela spýtať?" začal.
,,No je mi to trošku blbé, vieš ja..." začala som koktať.
,,Abby, vieš že mne môžeš povedať všetko. Tak do toho, spusti. " dával mi odvahu.
,,Tak dobre teda. Viem, že sa poznáme len niečo vyše mesiaca ale ako sám dobre vieš, stali sa z nás dobrí priatelia. A ja by som bola veľmi rada, keby si mi robil sprievod na mojej stužkovej. Každý z nás si môže zobrať jedného priateľa či kamaráta a tak ma napadlo, že pozvem teba. S tebou je vždy zábava. Stužková je o týždeň, ak sa chceš spýtať. " dokončila som svoj monológ. čakala som čo povie. Ak odmietne, tak potom asi tam budem naozaj sama. Ak prijme, budem sa ešte viac tešiť na stužkovú.
,,Veľmi rád pôjdem. Ešte že si mi to povedal týždeň dopredu, aby som si mohol zohnať oblek. Jeden už mám, ale toto je dôležitá udalosť a ja chcem vyzerať perfektne. " a žmurkol na mňa. Obaja sme sa na tej vete začali smiať.
,,Naozaj? Takže príjimaš? Tak to si ma skutočne potešil. " vravím celá šťastná a ani neviem ako, ale objímame sa. Cítim jeho voňavku a je to príjemne. Takto v objatí stojíme asi 5 minút, ked nás zrazu vyruší zaklopanie na dvere.
,,Abby, prišla Daniela. Mám ju pozvať dnu?" pýta sa ma mama.
,,Počkaj, idem za ňou. Mali sme sa stretnúť až na stanici. " vravím jej a ona odchádza. Peter na mňa pozerá takým smutným pohľadom, ktorý vraví ,,škoda že nás vyrušila, bolo mi dobre".
,,Tak čo sa stalo Daniela? Prečo si tu tak skoro?" pýtam sa jej.
,,Nič, čo by sa malo stať. Len to, že môj partner nemohol prísť, pretože sa v ich rodine niečo stalo. A tak som napísala jednému kamarátovi a ten čaká dole. Môže ísť on?" pýta sa ma.
,,A kto je to? Poznám ho? Tak to mi je ľúto, že nemal čas. " vravím jej smutne.
,,Poznáš ho. Je to...Lukáš. " dodá po chvíli.
,,Lukáš? To si nenašla iného voľného kamaráta? No super. vravím.
,,Vadí? Lebo ak hej, tak mu poviem, že sa to ruší. " vraví.
,,Ale nie, kdeže. Nech ide. Možno sa zaľúbite do seba. " vravím so smiechom v hlase.
,,Tak ja idem. Nechcem rušiť ked tu máš návštevu. Ehmm..." a pozrela na tie chlapské topánky.
,,Je tu len Peťo, sme sa mali skôr stretnúť. Som ho pozvala na moju stužkovú. Nič viac. " vravím ale cítim ako sa červenám.
,,Tak zatiaľ. " odchádza a ja zatváram dvere.
,,Tak čo ideme teda? Nech si nepomyslia, že sme niečo spolu robili. Hm?" a blíži sa ku mne Peťo. Prechádza pohľadom po mojich perách a ja mám pocit, že ma ide pobozkať, ale potom mi len dá frčku po nose.
,,Podme, lebo Daniela bude vyzvedať. Dúfam, že Lukáš bude stále pri nej. Inak, oni by sa k sebe aj hodili. Hm?" a prejdem si jazykom po pere.
,,Ty ma provokuješ. Keby si nebola moja kamarátka, hned by som ti dal pusu, na ktorú by si nikdy nezabudla. A hej hodili. " vraví a pozerá na mňa.
,,Na ktorú by som nezabudla? To by som chcela zažiť. " provokujem ho, ale on sa nedá.
,,Možno raz takú dostaneš. " vraví a otvára dvere.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár