,,Ahoj kráska, tak ako sa spalo? Dúfam, že dobre. Mne úžasne, ked som si spomenul, že spolu chodíme. Mám ťa veľmi rád a som šťastný. Pôjdeme dnes von?" a vtedy som pochopila, že to nebol sen ale skutočnosť. Naozaj spolu chodíme. Hned som odpísala.
,,Som rada, že už nie si len v mojom sne ale je to skutočnosť. Aj ja ťa mám veľmi rada. Podvečer by si nemohol prísť? Musím sa ešte poučiť do školy. Alebo vieš čo príd poobede, ved ja sa učiť nemusím. Spalo sa mi sladko. "
Ja sa predsa učiť nemusím, pretože v piatok máme stužkovú a ten týždeň máme voľný. žiadne skúšanie a ani písomky. Len preberanie nového učiva, to je všetko. Dalšia úžasná správa.
Vstala som s úsmevom na tvári a tak som vošla aj do kuchyne.
,,Dobré ránko mami!" pozdravila som.
,,No za to, že si prišla až ráno, máš veľmi dobrú náladu. Vyspatá?" pýta sa ma mamina.
,,Hej, spalo sa dobre. To preto tá nálada. A nemusím sa nič učiť, kedže máme stužkovú. Zajtra si mám ísť vyskúšať tie šaty, že? " pýtam sa jej.
,,Ano, v pondelok, čiže zajtra. Dúfam, že ich upravili a budú dobré. Si v nich krásna. Otec príde už v stredu a ostane až do nedele. " podáva mi informáciu mamina.
,,Tak to je super. " zvýsknem a v tom mi príde sms.
,,Kto ti píše takto skoro ráno?" pýta sa mama. Len na ňu žmurknem.
,,Tak teda prídem o 14h, určite sa budeš nudiť. Jasné vidíš, musím si zohnať oblek. Dúfam, že tam teraz pôjdem ako tvoj partner a nie ako kamarát, či? Teším sa na teba. "
Len som sa nemo usmievala na tú sms.
,,A ten kamarát s tebou teda pôjde na stužkovú?" zisťuje mama.
,,Aký kamarát? Myslíš Peťa? Ano, pôjde ale nie ako kamarát, ale ako môj partner. " vravím potichu.
,,Takže preto sa tak usmievaš. Tak to som rada, že si konečne našla toho správneho. Ozaj a nie si hladná?" pýta sa ma.
,,Vieš, že aj hej. Uplne som zabudla, že som si prišla spraviť raňajky. " a obe sa zasmejeme.
Zvoníííí zvonček.
,,Ideéém otvoriť!" kričím mame. Nejako skoro prišiel, pomyslím si.
Počujem výťah a ani sa nestihnem pozrieť a už otváram dvere. Ale nie je tam ten koho som čakala.
,,Lukáš? Ty tu čo robíš? " pýtam sa prekvapene. Dofrasa, mala som sa pozrieť kto prišiel, nadávam si v duchu.
,,A nečakala si ma? Ked si tak rýchlo otvorila. " pýta sa.
,,Teba určite nie. Niekoho iného. Tak na čo si prišiel?" pýtam sa nie dvakrát nadšene.
,,Prišiel som sa spýtať na ten včerajšok. A teda ospravedlniť. " vraví už potichšie.
,,Tak sa pýtaj teda. " vravím odmerane.
,,Ked sme včera tancovali, necítila sa niečo medzi nami? Viem, že to bol len kamarátsky tanec a viem že to bolo zo srandy a viem aj to že som to s tým chytaním ťa prehnal, ale nechal som sa uniesť. A za to sa ospravedlňujem. Nechcel som urobiť niečo čo by si nechcela. " vysvetľuje mi.
,,Prepáč, ale to bol len naozaj taký kamarátsky tanec. A trochu som tým aj niekoho provokovala. Nič som tam necítila. Ja totiž cítim niečo...k Peťovi. Vieš, my..." nestihla som dopovedať.
,,...spolu chodíte? Takže mala Daniela pravdu. Mrzí ma, že si nič necítila. Viem čo si o mne myslíš. že striedam baby, ale pri tebe by som bol iný. Pretože za to stojíš. Môžem len zablahoželať Peťovi. " vraví smutne. Zrazu už len ide výťah hore.
,,Prepáč, ale nemyslím si že by si sa zmenil. A áno, chodím s Peťom. " vravím.
Výťah zastane u nás a z neho vystúpi on. Peťo. A pozerá na nás.
,,A ty čo tu robíš Lukáš? Dúfam, že si ju neobťažoval. " pýta sa.
,,Nie, Peťo toho sa neboj. Prišiel som sa jej ospravedlniť a overiť si či naozaj spolu chodíte. Som na odchode. Tak sa majte. " a odchádza so sklonenou hlavou.
,,Naozaj ti neublížil?" pýta sa ma Peťo a hladká ma po tvári.
,,Nie, naozaj. Som rada, že si prišiel. Už som sa ťa nevedela dočkať. " vravím a bozkávam ho na ústa. Hladkal ma na chrbáte a bozkávali sme sa. Skoro sme zabudli, že stojíme na chodbe, až kým sa výťah nepohol.
,,Mali by sme ísť dnu. Ved je tu chladno. My si vždy vyberieme čudné miesta na bozkávanie. " vravím mu.
,,Ale ja ťa zahrejem. Najprv v autobuse a teraz na chodbe. " vraví a smejeme sa.
,,Mama vie, že prídem?" pýta sa ma ešte predtým než vstúpi na chodbu k nám.
,,Hej, ráno to zo mňa dostala. " smejem sa.
,,Dobrý!" kričí Peter.
,,Ahoj Peťko!" otvorí dvere mama a zdraví ho. Hned ich aj zatvorí a nech nás.
,,A čo budeme robiť?" pýta sa ma Peter hned ako sme vošli do izby.
,,Povieš mi aká bola cesta domov s Lukášom a Danielou. Určite na smiech. " vravím.
,,Jááj to máš pravdu. Keby si videla čo vystrájala Daniela s Lukášom. " a začal sa rehotať.
Lahli sme si na moju posteľ, ja som pritúlila k nemu on ma objal a začal rozprávať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár