Ráno som vstala s úsmevom na tvári. Mala som prekrásny sen. Mama na mňa pozerá a pýta sa ma, prečo sa tak usmievam. A ja jej len odpovedám, že proste dnes je nádherný deň a to vonku ani slnko nesvietilo. Len kývla hlavou a išla do práce. Vždy chodí skôr z domu ako ja do školy.
Ked odišla, pustila som si rádio a začala si tancovať medzi kuchyňou a mojou izbou. Podľa toho či som sa obliekala alebo dojedala raňajky. Sadla som si na chvíľu do izby na posteľ a zavrela oči. Predstavila som si ako som na nejakej párty a začnem tancovať na túto energickú pesničku. Pridajú sa ku mne aj moje kamarátky a spolu rozprúdime zábavu. Všetci na nás pozerajú a tlieskajú. Vidím v očiach môjho priateľa, že je na mňa hrdý. Konečne som aj na verejnosti ukázala, čo vo mne je. Sú tam aj nejakí moji spolužiaci a nevedia z nás spustiť oči. Teda zo mňa a z mojich pohybov, ktoré sa podobajú až na hip hopové. Tanec nie je pre nás len krútenie zadkom ale pohybujeme sa ako tanečníčky na vysokej úrovni.

Ach, zas som sa zasnívala a skoro som zabudla, že idem do školy. Je pred pol ôsmou a ja len tak tak, že si nezabudnem zobrať desiatu, obuť sa bundu len tak tak, že zvesím z vešiaka a beriem do ruky. Na výťah ako vždy čakám skoro minútu a potom sa už len veziem dolu a ponáhľam do školy. Začíname pred ôsmou a moja prvá hodina je v počítačovej miestnosti. Do školy skoro až utekám a kým prídem do šatne som zadychčaná. Už ma tam čaká kamarátka.
,,A ty čo si robila? Si utekala do školy či čo?" pýta sa ma a smeje sa.
,,Ano, utekala som. Ved som nestíhala. Tak sa nesmej. " vravím jej.
,,Aáále prosím ťa, ved to máš pár minút od školy. " vraví mi a ja viem že má pravdu. Ale človek nikdy nevie.
Tak spolu ideme na prvú hodinu.


Máme poslednú hodinu. Slovenčinu. Kedže som v maturitnom ročníku, tak máme teraz toho veľa. Akurát nám niečo číta a ja ani nevnímam čo. Premýšľam nad svojím snom a nad tým, čo sa mám na zajtra učiť. Zrazu do mňa drgne spolužiačka, že nech počúvam učiteľku, lebo sa bude pýtať.

...A tak som sa vrátila naspäť do reality študentského života...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár