Prišla som zo školy domov a bola som unavená. Asi z tej poslednej nudnej hodiny slovenčiny. Vždy ked nám číta príbeh, tak chvíľu počúvam ale potom ma to uspáva.
Odložila som tašku, vybalila veci a dala som si tam učebnice na zajtra. Niektoré povyberala, čo sa budem učiť a potom išla do kuchyne najesť. Po dobrom obede som si na chvíľu ľahla do obývačky a pustila si očko stanicu. Zatvorila oči a zas si snívala svoj sen.

Predstavovala som si ako tancujem niekde na diskotéke aj s babami s mojej skupiny na shakiru. Viete také tie pohyby bruchom a tak. Všetci na nás pozerali a niektoré baby sa pridali. Vraveli, že ja som sa to naučila za 2 týždne.
A potom sme tancovali ešte asi na tri pesničky. Boli tam všetci moji známi a len pozerali na mňa.
Chvíľu som len tak ležala a potom ma niečo napadlo. Kamoška sa ma pred pár dňami opýtala, či by sme nechodili na zumbu.
Vyťukala som číslo a už to zvonilo.
,,Ahoj, Niki, tak platí ešte tá zumba? Rada by som tam s tebou chodila. Ved si vravela, že tam budú učiť aj tie brušné tance nie?" vravím jej.
,,No, jasné, že to platí moja. Ano, tie brušné tance tam budú tiež učiť. Malo o to záujem viac báb, takže to bude. A čože si tak zmenila názor?" pýta sa ma Nikola.
No nemohla som jej povedať, že si chcem splniť svoj sen.
,,No vieš, chcem zmeniť trošku svoj život a naučiť sa niečo. Trocha zmena. " vravím jej. O svojich snoch som nikomu nepovedala a aj tak by mi nikto neveril.
,,Dobre, prvé cvičenie je už v pondelok. Tak tam zavolám a poviem, že s nami môžu počítať. Platí sa 15 € na polroka. Môže byť?" pýta sa.
,,Dobre, môže. Tak sa vidíme zajtra v škole. Pá. " a skladám mobil.

Umývala som riad a akurát prišla mama. Počula som ako ma zdraví a ide do izby. Po chvíli sa ukázala v kuchyni.
,,Ahoj, čo nové v škole?" pýta sa hned.
,,Aaale, nič. Len som bola unavená. Ale mám novú správu. Budem chodiť s Nikolou na zumbu a budú nás učiť aj brušné tance. čo ty na to?" pýtam sa jej.
,,No ja som len rada, že budeš niečo robiť. A koľko to stojí?" pýta sa mama.
,,No na polroka 15€. Nie je to tak veľa, že?" pýtam sa opatrne.
,,Nie Abby , nie je to veľa. Dám tie peniaze už teraz dobre? A kedy tam idete?" vyzvedá mama.
,,V pondelok. " odpovedám .

A tak som celý piatok myslela na pondelok. Ale nie, dávala som pozor aj na hodinách. Hlavne na nemčine, lebo už nám diktoval maturitné otázky, ktoré si máme spracovať. To bude., vravím si v duchu.

Tešila som sa na víkend. Mali sme ísť von.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár