Na dnešnej hodine zumby sme sa riadne zapotili. Celý chrbát ma bolí. Vôbec som posledných 15 minút nestíhala s dychom a ked ešte zakričala cvičiteľka ,,usmievajte sa" ! tak som si pomyslela ,,ved ale ja nevládzem" ale úsmev som nasadila. Andy, tá tuším dnes stíhala všetky kroky. Musím priznať, že počas tých prestávok sa dalo dobre porozprávať aj s Danielou. Ked nie je sebecká a nemyslí len na to ako vyzerá, tak je s ňou sranda. Konečne sme pochopili, prečo sa s ňou Abby kamaráti. Dúfam, že jej to vydrží až kým vyjdeme von.
Išli sme sa teda prezliecť do šatne. Ja som sa ledva vliekla. Na konci hodiny sme si naťahovali svaly, aj na nohách. Takže som K.O.
Vybrali sme si veci zo skriniek a išli sa prezliecť, nech môžme ísť rýchlo k Andy. Ved mi má dnes ukázať tie šaty. Lenže nás zdržala Dani. Postavila sa predo mňa a ukázala na dvoje tričiek. Jedno bolo červené s výstrihom a druhé bola červená blúzka. Pokrútila som hlavou, že nechápem a obliekala som sa dalej.
,,Môžeš mi prosím ťa poradiť?" zvýšila svoj hlas Dani.
,,A v čom? Ved ideme domov. " povedala som.
,,Ved ale ktoré si mám dať? Chcem byť sexi, príde pre mňa kamarát. " usmiala sa.
,,Ale ved budeš mať na sebe kabát, vonku je zima, vieš? Tak to máš jedno. " pokrútila som hlavou a obliekala si svetrík.
Na to sa otočila Andrea a pozerala čo sa deje.
,,Problém?" spýtala a pozrela na mňa a potom na Danielu.
,,Povedz, ktorý si mám dať?" a otočila sa smerom k Andy.
,,Tú blúzku, má menší výstrih. Bude sa viac pozerať na teba. " povedala múdro.
,,Dakujem pekne. " povedala a dala si na seba to čo sme jej poradili.
,,Ty si dala na naše slová? Nechápem to. " trošku som sa čudovala.
,,No ved ste mi poradili. " odpovedala.
,,No to by som nepovedala, že... nestihla som dopovedať, pretože ma Daniela prerušila.
,,že si dám aj poradiť? " povedala.
...,,No asi tak..Myslela som, že budeš chcieť aj inak zapôsobiť že si sebec, ktorý myslí na seba. Ideme?" kývla som smerom k Andy.
Vyšli sme von a tam ju už čakal nejaký chalan. To bol asi ten, čo sa preňho tak chystala.
,,Hej baby, čo také smutné? Neskočíme niekam?" a žmurkol na nás.
,,Nie, neskočíme ti na to. " povedala Andrea.
,,A Daniela tam ešte je? " spýtal sa.
,,Jasné, za chvíľu príde. Ešte rozmýšľa či má ísť bez podprsenky alebo s ňou. Nech máš na čo čumieť. " a zakývali sme mu.
V tom sme len počuli buchnúť dvere a Danielin hlas.
,,Prečo ti kývali? Si sa s nimi bavil?" začala doň ho Daniela.
,,Trošku sme kecali o tebe. Nedáš si dole ten kabát? V aute mám teplo. " povedal a my sme si len domysleli, čo sa bude diať.
,,No toto Annie, ty si bola ale aká úprimná. Kde sa to v tebe vzalo?" spýtala sa ma Andrea, ked sme prišli k nej.
,,No proste som to nečakala. Ale sebec je podľa mňa aj tak. Myslím, že nás nemá rada. vravím a sadnem si na posteľ.
,,Donesiem ti niečo na pitie?" pýta sa a otvára dvere.
,,Ved idem s tebou. Mamu máš doma?" pýtam sa jej. Sme kamarátky už štyri roky a jej mamu som si obľúbila. Aj ona mňa.
,,Hej, tuším je v kuchyni aj s bratom. Počula som ho. " vraví a už vchádzame do kuchyne.
,,Dobrý deň teta! Ahoj Miki!" zdravím ich.
,,No ahojte, tak ako bolo?" pýta sa nás jej mamina. Andrea necháva odpoved na mne.
,,No super. Len ma celé telo bolí. " zatvárim sa zničene.
,,Ono ved to je dobré. Ked budete chodiť do práce, budete to zažívať skoro každý deň. Teda ak budete robiť manuálne. " začne jej mama. Andrea už prevracia oči, ale ja jej mamu chápem. Chce nám dobre. Mňa doma pchajú na vysokú, aby som sa mala lepšie a nemusela makať. Lebo by som to vraj nezvládla. Ale čo ak to chcem vyskúšať a dokázať, že nie som taká slabá?
,,Mami dakujeme za prednášku, ale ideme do izby. Ukážem jej tie šaty na stužkovú. " pochváli sa.
,,No hej, zas utekáš aby si ma nemusela počúvať. Tak zatiaľ Annie. " pozdraví ma.
,,Tvoja mama nám nechcela zle, len..."prerušila ma Andy svojím pohľadom.
,,Chcem ti ukázať šaty a rozprávať sa o škole a nie o kázaní. Tak prosím nechaj to tak. " pozrie na mňa prosebne.
,,Dobre dobre. Tak kde ich máš?" opýtam sa jej a popritom sa napijem džúsu.
Otvára skriňu a ja si teda sadnem.
,,Otoč sa. " povie a ja sa len zasmejem.
,,Ved mi ich len ukáž. Nemusíš si ich dávať na seba.
,,Ale to nebude ono. " oponovala mi. A tak som sa teda obrátila a zavrela oči. A musím povedať, že sa oplatilo čakať.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
katuska8808
9. 2.febuára 2012 16:18
veľmi dobrá časť
Napíš svoj komentár