,,No tak vrav. Ja čakám. " povedala som.
,,Proste odkáž svojím kamarátkam, že nech sa do mňa nestarajú, dobre? " a otočila sa.
,,A to je všetko? čo sa starali do teba?" spýtala som sa neveriacky. Neverila som tomu. Prečo by sa do nej len tak starali? Jedine, že od nich niečo chcela.
,,No išla som von s kamarátom a oni povedali, že tričko čo si beriem, tak v ňom vyzerám ako štetka. Stačí? To sa nevraví. " povedala.
,,No ale tak sú úprimné. Nechceli ti zle. Ja by som ti tiež neklamala. " povedala som. Pozrela na mňa a odišla z triedy. No fajn, zas sa urazila. Ved opýtam sa báb. A určite mi povedia, že to bolo inak.
Ja som už dávno o nej zistili dve veci.
1. nedá sa jej veriť.
2. hovorí vlastné verzie, takže vždy niečo vynechá a potom ten druhý vyzerá ako zlý. Aj ked to tak nie je.
Vrátila sa až po zvonení. Celú hodinu sme spolu neprehovorili. Síce nechápem prečo, ale nechala som to tak. Ved ju to prejde.
Na konci hodiny ked sme už išli do šatne som sa jej na okamih prihovorila.
,,Dnes ideš na brušné tance?" spýtala som sa.
,,Nie, mňa to nebaví. Budem asi chodiť len na zumbu. A mám sa stretnúť s jedným chalanom. " povedala odmerane.
,,Aha..no aj ja som nad tým rozmýšľala, že budem chodiť len na zumbu. Uvidím, či baby presvedčím. " poviem a obliekam si kabát.
,,Mhm, tak sa vidíme. Ahoj. " a už letela preč. Ja som išla rovno za ňou. Nestihla som ju pozdraviť, ale videla som ako sa objíma s tým kamarátom. Bola to len rýchlovka, lebo potom nastúpila do jeho auta. Nedá si povedať, že on nie je pre ňu. Sklame sa. Myslí si, že sa zmení ale nie je to tak. A aj keby, nevydrží mu to dlho.
Tak som si išla teda svojou cestou domov. Skoro som už bola pri mojom vchode, ked mi pípla sms. Od Peťa.
,,Ahoj kráska, tak čo dnešok platí? Už sa ťa neviem dočkať. V práci za hodinku končím. Neviem sa sústrediť. Veľmi ťa ľúbim. Si už doma?" Kráska? Mhm, nová prezývka. Teda zatiaľ sme si žiadne nedali.
Vyšla som hore výťahom, odomkla byt a konečne zhodila tašku z pleca. Až ked som sa prezliekla a konečne si ľahla, som mu odpísala.
,,Prepáč, až teraz som prišla domov. Aj ja sa na teba teším. Veľmi mi chýbaš. Kráska? To je moja prezývka? Mhm. Tak ma potom nezabudni počkať o 18h pred školou, mám brušné tance. "
Mobil som dala vedľa seba a na chvíľu si ľahla. Nechcela som zaspať, len si oddýchnuť. Stredu máme vždy náročnú.
Ked som sa zobudila, mama už bola doma. Myslela som si, že prišla skôr, ale ked som sa pozrela na hodinky, zistila som, že prišla akurát. To len ja som zaspala. Bolo pol piatej. A na mobile som mala asi tri neprijaté hovory od Petra a dva od Annie. Rýchlo som vstala, obliekla sa a nahádzala veci do tašky na zumbu. Mama otvorila dvere a ja som len okolo nej prešla a išla si zobrať minerálku, čo som si dala dať do chladničky. Zobrala som si niečo sladké, nech ma to posilní a už som otvárala dvere.
,,Kam sa tak ponáhľaš?" pýta sa mama.
,,Na brušné tance. Zaspala som. " povedala som a obúvala som sa.
,,Prídem do 20h. Idem ešte s Peťom von. Ahoj!" vravím a zatváram dvere. Stihla som to za desať minút.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár