,,Sorry, zaspala som. Takže telefón som nepočula. Som sa ponáhľala. " vravím a vyberám si minerálku z tašky.
,,Hej, to vidíme. Ved nevadí, ešte stále stíhame sa prezliecť. " potľapkala ma Annie po pleci.
,,Ideme? Musím sa vás ešte na niečo opýtať. " vravím. Myslela som tým na Danielu.
,,A nečakáme na Danielu? Ona nepríde?" pýta sa Andrea.
,,Nie, ona bude chodiť len na zumbu. " povedala som. Myslím, že sa obe potešili, ale Andrea viac. Tak sme teda išli do šatne a rýchlo sa prezliecť. Za päť minút nám začína hodina. Chcem rýchlo začať, nech môžme rýchlo skončiť a potom uvidím Peťa. A musím ešte absolvovať ten rozhovor s babami. Ved aj oni my chceli niečo povedať.
Hodina bola pre mňa vyčerpávajúca. Nevládala som. Stále som zívala. To vždy potom ked si zdriemnem dosť zavčasu. Teda poobede.
,,Konečne to skončilo. Som myslela, že neprežijem. " vravím a odomykám si skrinku.
,,Bolo to super, len už som nestíhala. Mám pocit, že stále to isté robíme. " posťažovala sa Andrea.
,,Tak čo ste my to chceli povedať o tej zumbe?" spýtala som sa.
,,Nooo, že máme novú cvičiteľku. Takú mladú, sympatickú. Všetci si s ňou máme tykať. Skončila vysokú, pracuje a učí zumbu. Je to vraj jej koníček. Už to robí asi 3 roky. Počas výšky. " začala Andrea.
,,A volá sa Lubka. Pekné meno, ,že? Vyzerá ako dievčatko. " dopĺňa ju Annie.
,,Tak to je super. A ja vám chcem niečo povedať. " už sme v šatni ostali samé. Pozreli na mňa a čakali.
,,Asi budem chodiť tiež len na zumbu. Brušné tance sú fajn, ale je toho na mňa veľa. V stredu mám dosť nabité hodiny a potom ešte ísť na brušné tance. Po zumbe ma vždy na druhý deň bolia nohy." povedala som.
,,Vieš čo, chápem ťa. Aj my sme o tom rozmýšľali. Zumbu mám radšej a teraz viacej, ked nás učí Lubka. " usmieva sa Annie a Andrea tiež prikyvuje.
,,Tak to ma teší. Ideme?" vravím. A tak sme vyšli z budovy. Peťo tam na mňa už čakal. Ukázala som nech ide k nám.
,,Ešte niečo som chcela. Daniela mi vravela, že vraj ste jej povedali že vyzerá ako štetka. Vraj sa do nej nemáte starať. Ale ja si myslím, že niečo asi vynechala, však? Pretože, prečo by ste jej to len tak vraveli?" vravím. Začali sa smiať.
,,A ja sa chcem zasmiať. " hovorí Peter.
,,No my ti povieme ako to bolo. Naozaj. " začne Andrea a rozprávajú mi ako to naozaj bolo. Ako som vedela, Daniela pár skutočností vynechala. Napríklad aj to, že oni jej povedali svoj názor a ona ich počúvla. Takže ich asi chcela očierniť. Po celej tej príhode som sa začala smiať aj ja. Daniela proste si vymyslí svoju pravdu.
,,Dobre si jej povedala. " vravím.
,,Bože, ja nechápem ako som ju mohol brať za fajn babu. " povzdychne si Peťo.
,,No ale aspoň sme sa spoznali. To neberieš za dobré?" spýtala som sa ho a dala mu pusu.
,,Nooo...ja....ale jasné že beriem. " začal sa smiať.
,,Tak my ideme. Necháme vás. A obidvoch vás pozývame na našu stužkovú v piatok v Dome Kultúry o 18h. Mohli by ste prísť už o pol, nech sme ešte chvíľu s vami. " žmurkla.
,,Stíhame?" pýtam sa Peťa. Chvíľu rozmýšľa a naťahuje nás a potom prikývne.
,,Tak sa tešíme. Pá. " objímeme sa.
,,Tak čaute!" zakričia na nás.
,,Ideme sa najesť? Som hladný. " vraví Peťo.
,,Jaj ty by si len jedol. Ty moje..." a už kráčame k najbližšej pizzerii.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár