Mám nervy. Nie nervy, skôr stres. Stres zo stužkovej. Je to v pohode? Alebo to len ja mám taký strach?
Ani neviem prečo sa bojím. Teda viem. Nie je to z programu alebo z nástupu, alebo či nespadnem. Je to..je to z Braňa. Totiž včera sme sa mali dať páru kto ako pôjde. Jasné, že na niektoré baby chalani nezvýšili, ale na mňa akurát hej. A vybral si ma Braňo. Nečakala som to. Myslela som, že si vyberie našu triednu krásku a nie mňa, len dobrú kamarátku.
,,Neboj budem dobrý spoločník. " žmurkol na mňa. Usmiala som sa naň ho. Nedokázala som mu ani odpovedať. Annie si vybral jeden pekný spolužiak. Vraj, je s ňou zábava a nikoho zábavnejšieho nepozná. Ak mám pravdu, povedať Annie je vážne zábavná a snaží sa každému pomôcť. Je to také slniečko. Myslím, že som ju videla červenať sa, ked si ju Mário (ten spolužiak) vybral.
Naša triedna krásavica musela ísť so svojou najlepšou kamarátkou. Totiž žiaden chalan si ju nevybral. Vraj povedali ,,kto by to s ňou vydržal celý večer"? No ved dobre urobili.
Ale vráťme sa k môjmu problému. Ja neviem ako sa chovať. Teda hej, budeme sa zabávať ako spolužiaci, ale kedže jeho mám rada viac, tak neviem či sa trochu neprezradím. A keby ma odmietol, tak neviem či by to kamarátstvo mohlo dalej pokračovať.
Ale kedže mám každú chvíľu príde Braňo pre mňa a s nimi aj Annie a Mário, tak nemám čas na takéto rozmýšľanie. Nechám to vo hviezdach.
,,Ty kokos, teda madam, ste nádherná. " zasmial sa Braňo.
,,Dakujem, ale tú madam si odpusti. Lebo ti poviem pane. " usmiala som sa.
,,Kde sú tí dvaja? Sa zdržali?" žmurkla som naň ho.
,,Nie, nie už tu za chvíľu budú. Počkaj, počujem smiech. To budú oni. Môžme?" spýtal sa a natrčil ku mne ruku a ja som sa ho chytila. Rodičia prídu až pár minút pred začatím. To celkom stačí.
,,No čaute. Už sme počuli ten smiech Annie. Hned sme ťa spoznali!" zasmiala som sa a objala ma.
,,Som šťastná. " pošepkala mi rýchlo do ucha.
,,Tak ideme? Alebo sa ešte budeme objímať?" žmurkol na nás Mário a blížil sa ku mne.
,,Hej, to je moja partnerka. Tam si objímaj svoju. " povedal Braňo. Jasné, že zo žartu, ale bolo to milé. Chytali sme sa pod pazuchy a vykročili sme k domu kultúry. Nemali sme to daleko, ale kedže my baby sme mali podpätky a bola zima, takže ľad, tak nám to trvalo asi 15 minút. Ešteže sme mali tých chlapov pri sebe, pomyslela som si v duchu.
,,Aspoň ti predstavím našu novú kamarátku Abby, vlastným menom Alžbetka. Chodí s nami na zumbu. " povedala som Braňovi.
,,Už sa teším na ňu. " zaškeril sa.
,,Ty by si ma hned vymenil čo?" buchla som ho.
,,No dovoľ. Teba? Nikdy. " a pohladil ma po vlasoch. Ako sa to robí malým deťom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár