,,Už len chvíľu. Len si viažem kravatu. " kričí naspäť.
Obyčajne to býva naopak, že muž popoháňa ženu, ale ako som zistila, nemusí to tak byť vždy. Ja som si totiž svoje veci nachystala vopred a ked prišiel po mňa tak som bola oblečená aj namaľovaná. On bol tiež oblečený, ale mala som mu ešte pomôcť s výberom košele. Ako keby išiel na moju stužkovú a nie na cudziu. A to na moju sa tak nepripravoval. Trošku som žiarlila, ale potom mi to vysvetlil. Vraj chce byť pekný a nechce aby sme ho potom ohovárali. A teraz čakám pri dverách, kedy si konečne spraví tú kravatu. Chcela som mu pomôcť, ale kedže som ešte neviazala kravatu (len na jednej hodine etiky v minulom ročníku) tak ma poslal preč, že on to spraví sám.
,,Môžme ísť. Som nachystaný. " vraví Peter a dáva mi pusu na ústa.
,,No konečne. Už som myslela, že ani nevyjdeme. " zasmejem sa.
Beriem kľúče a odchádzame od nás. Výťahom sa vezieme dolu a držíme sa za ruky. Pomalým krokom sa dostane k tej budove aj tak za 5 minút, pretože to nemám daleko. Ako sa tam blížime, tak vidíme ako prichádzajú Andrea a Annie. Obe majú krásne šaty. Jedna má nebeské modré šaty bez ramienok, krátke a k tomu čierne lodičky. A Andrea, tá ma nádherné ružové šaty, dlhé, tiež bez ramienok a veľkú sukňu. Sa čudujem, ako v tom budem tancovať a ako vlastne prišla až sem, bez toho aby ich zničila. Kedže je zima a všade ľad a blato. Ich spoločnosť si všimnem až ako druhé v poradí. Annie sa usmieva, vidno, že sa dobre baví. A Andrea..tá pôsobí tak zamilovane. A ten chalan vedľa nej tiež. Možno je to jej chalan a zabudla mi to povedať. Alebo sa len teraz dali dokopy. Spýtam sa jej.
,,Ahojte!" kývam im. Všimne si ma ako prvá Andrea a hned drgne do svojho partnera.
,,Ahoj! Som rada, že ste prišli a nerozmysleli ste si to. " víta nás Andrea.
,,Takže chcela by som vám predstaviť môjho spolužiaka Braňa a dnes mi bude robiť garde. " usmiala sa.
,,Teší ma Braňo, ja som Alžbetka, ale všetci ma volajú Abby. Som rada, že ťa spoznávam. " podáme si ruky.
Zoznámim ich aj s mojím Petrom.
,,Môžem otázku? Vy dvaja spolu chodíte?" pýtam sa pozerajúc na Andreu a jej spoločníka. Ale odpovie mi niekto iný.
,,Nie, ved len teraz sme sa tak dali do reči. Bože Abby!" hovorí Annie, ktorá si myslí, že som sa pýtala jej. Jej spoločník sa len usmieva a nič nevraví.
,,No nič v zlom, ale pýtala som sa týchto dvoch. " ukazujem na Andreu.
,,Aha...tak prepáč. No a inak toto je Mário. Môj tanečný partner na dnešnú noc. " predstaví nás.
,,Takže vráťme sa k otázke. Chodíte spolu?" pýtam sa ešte raz.
,,Nie, nechodíme. Sme len spolužiaci. A dnes aj partneri. " odpovie Andy.
,,Aha..tak nič teda. " odpoviem smutne.
,,A prečo ťa to napadlo?" nedá to Andrea.
,,No, ja len obaja vyzeráte tak zamilovane. Tak som myslela, že ste sa dali dokopy. " vravím. Oni pozrú na mňa a potom na zem. Vidím, že Andy sa červená. Ako keby som povedala pravdu, ktorú sa ona bojí vysloviť. A on sa tvári, ako videl niečo zaujímavé v tej tme na oblohe. Okrem hviezd nevidí nič. Asi som vyslovila pravdu, ktorú nik z nich nepovie nahlas. Takže na chvíľu sa zhostilo ticho. A potom on prehovoril.
,,No vidíš ako nám to svedčí, že tvoja kamarátka si myslí, že spolu chodíme. Pôsobíme dôveryhodne. " zasmeje sa Braňo.
,,Ehm..nechcem kaziť super debatu, ale mali by sme ísť dovnútra. Usadíme vás a my ideme spraviť posledné úpravy. " ujal sa slova Mário.
A tak sme vyšli po schodoch dovnútra. Stoly boli už pripravené, len ľudia naokolo boli nervózni. Stále behali dookola. Nedivila som sa im, lebo pred týždňom som mala aj ja taký stres. A tak sme si obsadili prvé sedadlá hore a pozerali sa na nich.
,,Dúfam, že sa na mňa nebude Andy hnevať, že som to vyslovila nahlas. Ale ked ja som si ozaj myslela, že spolu chodia. Pristalo by im to. " vravím Peťovi.
,,Neboj, nebude sa hnevať. Nemohla si vedieť. Si len povedala svoj názor ako vždy. A preto ťa ľúbim. " a stisol mi ruku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár