Ja popritom že tancujem v skupine aj spievam. A len tak nás napadlo, že by som cez prestávky ked sa baby pripravujú na vystúpenia, tak ja zaspievam. Sprvu som sa bála, ale dohodli sme sa, že zhasnú svetlo a ked začnem spievať refrén, tak ho rozsvietia, nech ma každý vidí.
A tak to aj bolo. Dala som do tej pesničky všetko. Emócie, svoje city k nemu a hlavne som snažila to spievať z môjho vnútra. Bolo to hlavne venované jemu, môjmu milému. Petrovi. Ešte stále sme totiž spolu. Už to budú aj 4 roky.
Z publika som počula len šum. Asi sa čudovali a nevedeli prísť na to kto tak spieva. Najlepšie bolo, že ked zasvietili svetlá, tak stres zo mňa opadol. Pozrel som sa do prvého radu, kde sedeli moji priatelia. Neverili vlastným očiam. že som to ja. Vzadu som videla sedieť pár spolužiačok, ešte zo strednej, s ktorými mám dobrý kamarátsky vzťah. Sama sa niekedy čudujem.
Kým som ja spievala, tak moderátor stihol povedať , že túto pieseň venujem Jemu. On sa na mňa pozrel a ja som mu spievala. Bolo to pre mňa úžasné. Zatvorila som oči, a len som do toho preniesla prítomnosť.
Ked som dospievala, zažila som obrovský úspech. Všetci tlieskali, a prvý rad sa aj postavil. A to kvôli mne. Konečne všetci vidia čo je vo mne, to mi preblesklo hlavou. Kým som prišla do šatne, tak ma tam čakali moji priatelia. A hlavne môj Peťko. Objal ma. A pošepkal : ,,Bolo to krásne. Dakujem. Kto by to na teba povedal?" a brnkol mi po nose. Bola tam moja najlepšia kamarátka, Zuzky, moje tanečné kamarátky a spolužiačky. Bola som na seba hrdá.
No musím priznať, že toto by asi nemohlo byť naozaj. Ved ja ani spievať neviem. Len ked som sama doma si spievam. A že tam bol Peter. To som len rada. To znamená, že budeme spolu dlho. Ale inak to bol krásny sen. Už sa mi dlho o tomto nesnívalo. Možno aj preto,že dnes je tak krásny deň.
31.12.2011 A to sa hovorí, že o rok bude koniec sveta. No ja tomu veľmi neverím. Na facebooku je o tom toľko pozvánok na kdejaké stretnutia, že mi to začína liezť na nervy. A celkovo mi tá stránka pripadá taká nijaká už. Ved jedine, čo tam robím je hranie hier a občas čo popíšem s babami.
Inak od toho dňa, čo sme boli všetci vonku, ubehli skoro 3 týždne a dnes sa ide na chatu. S babami sme sa spriatelili. Chodíme už len na zumbu, pretože tie brušné tance,to bolo veľa. A od februára, začneme chodiť do tej hip hopovej fakulty. Rozhodli sme sa, alebo skôr ja som ich presvedčila aby sme to skúsili. No ved sama tam chodiť nebudem. A tí chalani, čo s nimi boli na stužkovej, tak teraz sa z nich stali aj partneri. Ako k tomu došlo, to ja tak presne neviem. Vraj nám to budú hovoriť ako príhodu na Silvestra. Tak až tam sa to dozviem. A ako správna kamarátka som pozvala s nami aj Dani.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár