V ten večer, ked sme sa dohodli, že pôjdeme spolu na chatu bol výnimočný aj niečím iným. V ten večer sme sa dali s Braňom dokopy. Bolo to také nečakané. Skoro by sa to nebolo ani stalo.
Rozlúčili sme sa a Braňo ma išiel odprevadiť. Nebývam veľmi daleko, tak sme mali chvíľu aby sme si ešte pokecali a dohadovali, kam by sme išli. O tom, že má Mário chatu ani Braňo netušil. Bolo to prekvapenie. Smiala som sa na tom, ako sa skoro pohádali. Ale snažila som sa mu to vysvetliť. A odrazu sme stáli pred mojím vchodom.
,,No tak už som doma. " vravím a pozerám do zeme.
,,Hej, všimol som si. " usmial sa.
,,Inak minule som pozerala fotky s tým psíkom. Pekné sú. " povedala som. A potom neviem ani čo ma to napadlo, som sa ho spýtala.
,,Inak ty niekoho...ehm máš?" vyšlo zo mňa, až som sa chcela buchnúť, že čo ma to napadlo sa pýtať.
,,Nie, prečo? Keby niekoho mám, to by to už každý vedel. " odpovedal.
,,No možno si ten typ, ktorý to každému nehovorí. Ved kto by nechcel takého starostlivého, milého chalana, ktorý má pekný vzťah k zvieratám?" povedala som.
,,A prečo ťa to zaujíma?" spýtal sa ma.
,,No...ja neviem. Len tak mi to vypadlo. Tak ja teda pôjdem. Ahoj. "a utiekla som do vchodu. Vyšla som po schodoch a pri dverách som zastala.
Bože, čo ma to napadlo sa spýtať? Fakt nechápem na čo to bolo dobré? Hlúpa, hlúpa, hlúpa, vravela som si v duchu. Akurát som hľadala kľúče, ked mi prišla sms. Od Braňa.
,,Ahoj chceš so mnou chodiť? Preto si sa to pýtala? Ak áno, tak príd dole, stále som pred tvojím vchodom. čakám. "
Pozerala som na tú sms a nechápala. Rozmýšľala som čo spraviť. Mám tam ísť a priznať pravdu? Alebo to nechať tak? Ale čo ak aj on chce so mnou chodiť? Takto som rozmýšľala vyše minúty a potom ma napadlo, že už možno odišiel a ja ho nezastihnem. Tak som utekala dolu. Akurát bol na odchode.
,,Braňo stoj!" zakričala som naň ho. Otočil sa a zastavil.
,,Myslel som, že neprídeš. " povedal sklamane.
,,Rozmýšľala som. " odvetila som.
,,Ty si nad tým musela rozmýšľať?" spýtal sa ma smutno.
,,Nie nad tým, či chcem s tebou chodiť ale nad tým, či mám prísť dole a priznať to. či aj ty chceš byť so mnou. " povedala som pravdu.
,,Uff, už som sa zľakol. Tak chceš teda so mnou chodiť?" spýtal sa ma.
,,A ty chceš so mnou chodiť? Ja som ti už odpovedala, tým že som prišla. " usmiala som sa a sklonila hlavu dole. Bála som sa odpovede.
Zdvihol mi hlavu hore a uprene mi pozeral do očí.
,,Jasné, že chcem. Len sa ma toľko nehanbi. Máme kopu spoločných vecí a myslím, že časom sa môžme aj ľúbiť. " povedal otvorene.
,,Hej, to si myslím aj ja. Aspoň pôjdeme na chatu ako partneri. " povedala som nahlas.
,,Mhm, to aby som to využil. " povedal Braňo.
,,No neviem ako, kedže budeš spať s Máriom. So mnou v jednej posteli nebudeš, to si nemysli. To už sa zariadi. " zasmiala som sa.
,,A inak myslíš, že aj Mário s Annie sa dajú dokopy? Hm?" spýtala som sa ho.
,,Kto vie, ale dúfam, že sa na to podujme. " zaškeril sa.
,,Hovoril ti niečo?" bola som zvedavá.
,,Nieeee...ja nič neviem. " tváril sa tajomne.
Mário s Annie nám išli navariť a my ostatní sme sa rozvalili v obývačke.
,,Musím povedať, že je tu fakt pekne. " vraví Abby.
,,Hej, to je. A je to len tvoja zásluha, že sme tu. Keby ťa to nebolo napadlo, tak neviem čo by som robil doma. " povedal Braňo.
,,No ja viem. Pomáhala by som mame a strážila brata, aby niečo nevyviedol. " usmiala som sa.
,,Ty máš brata?" spýtal sa ma Braňo.
,,To som ti nepovedala? Tak prepáč. Nehovorím to nikomu. " povedala som tajuplne.
,,Inak vieš, že dnes spíme spolu. Dohodol som sa s Máriom. Takže ti nič iné neostáva. " žmurkol na mňa.
,,S tým sa rozlúč. Na toto by Annie nepristúpila. Poznám ju. Si nemysli, že ti na to skočím. " povedala som a vstala z gauča, že sa idem opýtať.
,,No dobre, nikam nechod. Prekukla si ma. " chytil ma do náručia a nechcel pustiť.
,,Idem mu to povedať sám. Hned som tu. " pobozkal ma a už bežal do kuchyne. Vrátil sa o pár minút.
Sadol si do kresla a tváril sa ako keby rozmýšľal. Z kuchyne prišiel Mário. Išiel za Braňom. Niečo mu pošepkal, Braňo vyzeral nahnevaný ale potom sa usmieval. Tľapli si a Mário zas utekal späť.
,,Večera bude o pár minút. Vraj sa máme tešiť. " usmieval sa.
,,A to len to ti povedal? Ved ste si tľapli. " všimla si to aj Abby.
,,No lebo chystáme program na večer a už sme ho aj vymysleli. " zatváril sa tajomne.
,,Aha...tak to chcem vidieť. A to ste na to prišli len vy dvaja?" zatvárila sa Abby pochybovačne.
,,Opýtaj sa Petra. " štuchol doňho.
,,Ja s tým nič nemám. Ja muzikant. " ohradil sa.
,,Nechaj to tak. Uvidíme, čo pripravili pre nás. " povedala som.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár