Prečo sa to tak rýchlo skončilo? Ešte sa mi nechce ísť do školy. Zajtra pondelok a hned nám určite oznámia nejaké písomky. Prázdniny prešli strašne rýchlo a ten výlet na chate ešte rýchlejšie. Bolo tam tak super. Odhalili sme našich chalanov, že vedia výborne variť. Dozvedeli sme sa o nich viac pri hre fľaška. A ked nebolo tak veľa snehu išli sme sa prejsť po okolí a potom sme zakotvili v bare na čaj.
Bolo úplne úžasné a nikomu sa nechcelo odchádzať. Sľúbili sme si že aj o rok sa takto zídeme.
Prišla som domov a rodičia sa so mnou zvítali ako keby ma nevidel mesiac. Boli zvedavý ako vždy a hlavne mama sa ma spýtala v kuchyni.
,,Dúfam, že ste si dávali pozor. " žmurkla na mňa.
,,Nie, ani sme nemuseli. " povedala som jej.
,,Akože ste nemuseli? Abby, ak sa niečo stane, neželaj si ma. " pohrozila mi.
,,Mami, nespali sme tam spolu. Stačí? A aj keby, je to moja vec. " odpovedala som jej.
,,Aha. Ved dobre,ale mám právo o tom vedieť. Si moja jediná dcéra a..." začala hovoriť svoju prednášku.
,,..a bojím sa o teba. Ja viem mami, ale to mi nemusíš stále hovoriť. Som dospelá. O sexe niečo viem. " povedala som a nechala som ju tam tak stáť.
Odišla som do izby a zapla som si počítač. Na sociálnej sieti som mala plno prianí na Nový rok. Niektorým som odpísala a potom to vypla.
Sadla som si na posteľ, pustila cd a len tak som chcela premýšľať.
Ale jedna vec mi nešla z hlavy. Už sa mi nesnívajú tie sny. Teda snívajú, ale len také, kde spievam. A neviem čo si o tom myslieť. Ved ja spievať neviem. Jedine tak falošne pod sprchou. Ja viem, je to nič oproti iným problémom, ale mňa tie sny posúvali dalej. A kvôli nim si začínam plniť sen. Lebo mám pocit, ako keby tie sny boli ozajstné ale ja sa k nim musím dopracovať. Preto sa aj s babami budeme hlásiť na ten kurz hip hopu. Aspoň ukončíme tú nudnú zumbu. Ako bolo to fajn, ale už ma to prestalo baviť. A chalani nám povedali, že vraj už máme dosť vyformovanú postavu. Kedže ani jedna z nás nepotrebovala schudnúť. No Andrea si to myslela. A vyhovárať jej to bolo ako keby ste hádzali hrach o stenu. A kedže vtedy aj Daniela chodila s nami, tak to bol druhý človek, ktorý si myslí svoje a nepočúva druhých. A proste tie sny mi chýbajú, lebo mi dávali odvahu na to všetko. A teraz neviem ako dalej. Mám s tým pokračovať? Alebo sa vzdať? To sa mi snažia naznačiť? Viem, že sa správam hlúpo ale som v pomykove. A neviem sa sama rozhodnúť. Bojím sa toho. Bojím sa, že ked to vzdám budem to ľutovať do konca života. Ale zas ked do toho pôjdem, môžem sa sklamať a tým by som sklamala aj všetkých čo v tom verili. A to môže byť to najhoršie. Skúsim sa opýtať dnes Petra. Ten mi vždy vie pomôcť. Jemu najviac zo všetkých dôverujem.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár