,,Môžem si sadnúť, však?" pýtam sa radšej.
,,Jasné, ved ako vždy. Sa porozprávame. čo máš nové?" pýta sa Sandra.
,,Nové nič, len to že chodíme s Danielou na zumbu a aj na brušné tance. Od dneska. Som tam spoznala dve pohodové baby, tak možno si nájdem nové kamarátky. Ved vidíš, Daniela si ma ani nevšíma. " vravím Sandre.
,,Nevšímaj si Danielu. Ako keby si ju nepoznala. Sa zaujíma len o seba. Ideme ešte do bufetu?" pýta sa ma.
,,Podme, nech to stihneme. " vravím a vstávame.
Prechádzame okolo Daniely a ona si akurát kontroluje svoje vlasy v zrkadle. Pozrie na mňa a potom na stôl, kde má veci a všimne si, že tam nesedím. Chce niečo povedať, ale my so Sandy vchádzame na chodbu. To počká.
Z bufetu sme prišli pár minút pred zvonením. Bol tam ako vždy veľký rad, najprv by sme tam čakali dlho, ale potom sa Sandra naštvala a predbehla sa. Ved sme štvrtáčky, tak čo budeme čakať, vravím si v duchu.
Prišli sme do triedy, všetci boli na svojich miestach. My so Sandrou sme sedeli v strednej lavici vzadu. Načo byť na očiach učiteľke?
Sadli sme si a hned na to prišla za mnou Daniela.
,,Ty nebudeš sedieť pri mne?" pýta sa ma ako keby nevedela.
,,Nie, prečo by som mala? Ved dobre vieš, že už mesiac sedávam pri Sandre. Aspoň sa niečo naučím. Prečo?" pýtam sa ironicky.
,,Len tak. Ideš dnes aj na tie brušné tance? Môžme ísť spolu nie?" pýta sa ma.
,,Môžme sa stretnúť, ak prídeš načas a nebudeš meškať. Sa tam stretneme s Annie a Andreou. Ved o 17h pred kulturákom, ok?"vravím jej a otáčam sa k Sandre.
,,To pôjdu aj tie dve? Ty si s nimi kamarátka už? No dobre, mala by som stihnúť. " vraví otrávene.
,,Máš niečo proti nim? Sú v pohode. Musím si nájsť nejaké kamarátky, ked ty sa staráš len o seba. Ak nestihneš, tvoja chyba. " povedala som a ona len na mňa pozrela (že čo som jej to povedala) a odišla takým tým povýšeneckým krokom.
Sedela vpredu sama. V našej skupine ju moc nemali radi. Preto, aká bola. Nič jej nebolo dobré. Akože zábava a sranda to je jej, ale ked jej človek povie čo si myslí, tak sa bud urazí alebo počúva a potom aj tak hovorí o sebe. A to niektorí ľudia (aj ja) nemajú radi.
Po hodine nemčiny som utekala celá šťastná domov. Akože zase bola sranda na hodine. Fakt. So Sandrou to inak ani nejde. Učiteľku som ani veeľmi nepočúvala, lebo skákala z jednej témy na druhú. A tak sme si len písali úlohu čo nám dala a popritom sme sa rozprávali. Sandra mi povedala, že zajtra ked budeme v škole, tak jej mám porozprávať ako bolo na brušných tancoch. Vraj by sa k nám pridala, ak by nevadilo. Prečo by malo? vravím jej.
A tak sa ponáhľam domov, aby som si urobila niečo do školy, najedla sa a išla na brušné tance. Teším sa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár