Dofrasa, ešte stále som tu. Je niečo po 8h. Takto skoro som nikdy nevstala. Zavolám si taxík, zbalím veci a idem dole zaplatiť za túto noc. Za jedinú noc, ktorú som spala sama. Bez teba.
Ako tak čakám na taxík, rozmýšľam o tebe. Stále sa mi vkrádaš do myšlienok. čo teraz asi robíš? A čo ked budeš na letisku teraz ako ja? Vidíš do mňa, tak asi vieš čo urobím. Ach, ja hlúpa, toto som nepremyslela. Prichádza taxík a ja nasadám.

Na letisku zistím, že let mi ide až o 3h. Tak a čo teraz? Porozhliadam sa okolo seba a zrazu ťa vidím. Pozeráš na mňa a na tvári máš úsmev. Víťazný úsmev, že si ma našiel. Mám dve - tri minútky aby som sa ti stratila. Ale kam? Pozriem doľava a vidím bar. A v ňom čašníka. Rýchlo tam utekám.
,,Pod sem. " vravím tomu peknému čašníkovi.
,,Slečna, želáte si?" opýta sa ma.
A ja mu neodpoviem. Len pritlačím pery na tie moje a začneme sa bozkávať. Tak dlho, ako to len bude treba. Viem si predstaviť výraz na tvojej tvári. Nechápeš, ako som to mohla spraviť. Dobre vieš, že som nikdy nebola pomstychtivá ale teraz...teraz je všetko inak.

,,No tak Nina, prestaň s tým divadlom. Viem, že to len hráš. " počujem za chrbtom ako mi vraví.
Odtrhneme sa od seba. Ten čašník má taký milý úsmev na tvári. Musím priznať, bolo to dobré.
,,Ale ja nič nehrám. Ty si urobil to isté s tou čašníčkou. " hodím mu do tváre.
,,Ale to bol omyl. Ja ťa ľúbim. A už nechaj toho čašníka, ved on je nič. Ja som lepší. " povie povýšenecky. Už neviem čo povedať. Skoro zasa vyhral.
,,Ale..." nestihnem dokončiť.
,,Ale ona nič nehrala. My sa poznáme už dlho. Chodili sme spolu a po tomto bozku sa dáme znova dokopy. Obaja sme si chýbali. " povie ten čašník, ktorého ani meno ešte nepoznám.
,,Ale to je nezmysel. Ved my dvaja sme boli spolu vo Vegas. A chodíme spolu. " povie on, už bývalý.
,,Nie, nechodíte. Inak by ma nebozkávala. Dali sme si ročnú pauzu a stretli sme sa tu. Celkom náhodne ale aspoň ťa nemusím hľadať a povedať ti ako si mi chýbala. " povie čašník a pobozká ma.
,,Som rada, že som ťa stretla. Uvedomila som si, že lepšieho už nenájdem. " poviem romanticky. On na nás len pozerá. A asi neverí vlastným očiam. Uveril tomu. Odchádza.

,,Dakujem pekne za záchranu. A voláš sa?" pýtam sa ho
,,Ja som Robert a ty Nina, však? Teší ma, že som ťa spoznal. " povie.
,,Aj mňa Robert. Kedy končíš? Asi sa tu zdržím. Už sa až tak domov neponáhľam. " poviem a usmejem sa.
,,Končím až poobede a budem rád, ak ostaneš. Rád by som spoznal dievča, ktoré som zachránil a vymenoval za moju priateľku. " a zasmeje sa.
Ja sa len pohodlne usadím na barovú stoličku a spoznávanie sa môže začať.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
katuska8808  17. 1. 2012 18:10
Napíš svoj komentár