Myslím na ňu, na jej úsmev, na jej krásne, malé ruky. Stále si neviem spomenúť, čo presne ma otrávilo. Jedol som, bol som v sprche, umyl som si zuby, bol som v saune, behal som, rozprával som sa s ľuďmi, spal som, mal som kávu aj čierny čaj. Sedel som na cintoríne a voda sa nežne vlnila, kým sa v nej množili hniezda komárov, ktoré ma neskôr bodali a tvorili mi na tele malé červené páliace miesta.
Smial som sa, kreslil som, čítal som knihy, pripravoval som otázky, písal som básne. Jemne som sa jej dotýkal rukou, keď som počúval jej hudbu. Cestoval som vlakom a pozoroval cudzích ľudí.
Bol som nepríjemný voči mojim priateľom a voči mojim najlepším priateľom ešte oveľa viac. Pozoroval som otvárajúce sa priepasti medzi nami, sledoval ich s morbídnou fascináciou detinského bastarda, ktorý neváha všetko zahodiť za hlavu a odísť ďaleko preč.
Sledujem jej vlasy, v ktorých presvitajú šedé pramienky, asi desať centimetrov od posledného odfarbenia. Nadávam v duchu. Nechal som sa zožrať na absolútnu škrupinku. Zrádzam sám seba.
Hral som volejbal, fajčil som marihuanu a ešte horšie, cigarety, utekal som pred tebou, nenávidel ťa, miloval ťa, bol som ti oddaný a chcel som sa ťa zbaviť, na päť minút, pol hodinu, večer, dni, týždne, ročné obdobia. Písal som ti najzamilovanejšie aj najcynickejšie listy na svete a pohŕdal sám sebou, ako ešte nikdy.
Učil som sa nové slová, rozprával na káve s dramatikom a básnikom, spieval som a hral na gitare, sedel som v kreslách, gaučoch a učebniach. Bol som žiarlivý na svojich priateľov, na každý príbeh, ktorého som nebol centrom, vyhýbal som sa precitlivelým ženám. Neskôr som sa s nimi trpezlivo rozprával a utešoval ich, kým mi vraveli, ako je im ľúto, že ma strápnili. Dostal som čokoládu.
Sedím s ňou v autobuse a jemne sa dotýkame nohami. Neskôr na večeri som si všimol, ako uhla pohľadom a vedel som, že ma nikto nepozoruje, len sa potrebujem sústrediť, aby som nevyzeral inak, ako doteraz; nikto ťa nepozoruje, nikto nesleduje tvoje pohyby, ani myšlienky. Rožčuľoval som sa, chystal si v hlave nekonečne prepracované a neuveriteľne deravé argumentačné pochody.
Kúpil som stupídny sáčok plný horaliek, chodil spať o druhej v noci a prespával raňajky v jedálni. Platonicky som sa zamiloval do pol tuctu žien, pričom som všetky pocity odovzdane popieral. Bol som plávať.
Sedím v autobuse a dotýkame sa nohami. Je nádherná. Obidvaja máme partnerov. Všetko je bezpečné. Sedeli sme dnes spolu na móle a jedli cestoviny, rozprávali sa celý deň, pozerali von oknom, nudili sa, zabávali, fotili, podávali si všetky tie veci, kupovali minerálky, hračky, časopisy a kreslili náčrty.
Ustrniem a odovzdávam preložený text mojich najvnútornejších pocitov, pevne uzamknutých v slovách. Desiaty krát preškrtávam zbytočné slová. Počúvam, ako potrebujem prestať imitovať ostatných ľudí.
Občas sa pozriem jej smerom; zaspala. Sledujem broskyňový koláč, pukance, čipsy, taniere a hromady kníh v rukách ľudí, ktorých obdivujem. Chcem sa rozplakať a nejde to. Chcem sa rozbehnúť do diaľky, vstať, utriediť si celý život. Potrebujem si vytiahnuť žuvací tabak z úst a zbaviť sa tej príšernej, nechutnej pachute.
Kupujem ti knihu a cítim sa nekonečne ľahký, zamilovaný a v absolútnom bezpečí pred samým sebou, ale už neviem rozlíšiť, ktoré pocity môžem ignorovať a ktoré nie. Neviem, aký je rozdiel medzi tými, ktoré potláčam a tými, ktoré ma znectilivujú. Keď sa cítim zle, idem behať, alebo sa vyspím, osprchujem, dám si kávu, čierny čaj, najem sa, dám si nové šaty. Zamilujem sa.
Som otrávený. Na celom tele mi nabobtnali pľuzgiere a otrasné vyrážky, v ktorých sa zbiera hnis a matne, nechutne sa lesknú. Som do posledného zväzku svalov príšerne presiaknutý žltohnedým, červenobielym hnisom, ktorý len nestihol popraskať a utopiť ma v agónii.
Napíšem všetko na papier, na plastovej klávesnici a vyrovnám sa so svojimi pocitmi. Nič nepopieram a nič nepreceňujem. Ak je bolesť nevyhnutná, nemusím sa na ňu sústrediť. Sme dospelí; vieme sa rozumne porozprávať a nakoniec sa budeme bozkávať, skončíme v posteli a nikdy nebudem chcieť byť bez teba. Už nikdy nebudem tak na dne, ako teraz.
Dívam sa von oknom počas cesty a cítim sa úžasne, prvý krát po mesiacoch. Sedím s ňou v autobuse, jemne sa dívam von a cítim nežné dotyky našich zapretých lýtok.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár