Keď sa ti vyhýbam, je to väčšínou s pocitom neurčitého, divokého šťastia. Smejem sa, poskakujem na trávniku a keď sa zotmie, je to ako keby bol deň ako ktorýkoľvek iný. V noci počujem malé, smiešne zvuky, ktoré ma privádzajú na pokraj šialenstva. Som sám, existuje iba tma a moje vedomie.
Počujem praskot chrbtice, keď sa ohnem doľava a zamyslene kontrolujem, či sú moje vlasy stále rovnaké ako pri svetle. Opakujem si tisíc žiarlivých scén, ktoré som ti urobil v mojej hlave a obnovujem si tie, ktoré si mi v tvojej hlave robila ty.
Som stále bez kohokoľvek iného.
V mysli, keď idem po ulici, dotýkam sa každej ženy. Vyzliekam jej šaty, strhávam spodné prádlo, bozkávam prsia a neviem sa ani jednej nabažiť. Červenovlásky, blondíny, čiernovlásky aj brunetky ako ty, všetky sú predomnou nahé. Ale nahá si predomnou vždy len ty. Keď sa ťa dotknem, je to úplne iná vec, než aké má kto telo, vlasy a pohľad.
Milujem, ako sa štiepia tvoje oči do dvoch polkruhov a časť okolo toho čierneho tunela má odlišný odtieň, než väčšina kružnice. Máš dúhovku ako ruže, korytnačky a vodopády. Mal by som ti ďakovať, ale skôr ťa, keď sme spolu, beriem ako niekoho, koho podobné lichôtky neoklamú.
Zbožňujem, keď som sám, rovnako, ako zbožňujem, keď mám pocit, že viem odhadnúť niekoho motívy a správam sa, aby som im odpovedal v akejkoľvek korelácii. Mám chuť robiť mlynské kolá, vykrikovať, postaviť vodný park a spúšťať sa tobogánmi, keď som sám a len sám so sebou.
Vedľa nás už siedmy krát vyrástol second-hand. Možno práve tento zachránim. Ale jedného dňa, raz, vyhádžem tri štvrtiny vecí, ktoré ležia v tomto polozabudnutom, opustenom byte.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.