Lolofón

Je veľmi dôležité spoznať pravý význam slova. Až vtedy, keď zistíme, kedy a prečo nejaké slovo vzniklo, môžeme spoznať jeho nefalšovanú podstatu. Existuje množstvo príkladov, ktoré to dokazujú. Napríklad slovo zotaviť. Jeho slovotvorným základom je sloveso taviť. Predpokladám, že význam slova taviť je každému jasný. (meniť skupenstvo látky z pevného na tekuté využitím vysokotepelného zdroja, pozn. autora) Tento základ je však obohatený predponou „zo“, čo absolútne mení situáciu. Na prvý pohľad by väčšina z nás bez otáľania presviedčala kohokoľvek (okrem autoritatívnych vyučujúcich slovenského jazyka, ktorí dokážu každé naše tvrdenie spochybniť už len pohľadom), že slovo zotaviť vystihuje proces uzdravovania, zlepšovania zdravotného stavu.
Lenže zamyslime sa!
Zo-taviť!
Čo dáva kratučkej bezvýznamnej dvojhláskovej predpone schopnosť zbaviť slovo taviť jeho pravej tváre? Na túto otázku odpoveď nepoznám. Ak ju niekto z vás pozná, určite mi dajte vedieť, pretože by to veľa zmenilo. No ale vraciam sa k predpokladu, že „zo“ nemá odkiaľ čerpať moc tohto druhu. Týmto teda spochybňujem prvotne udávaný význam slova zotaviť. Oveľa logickejší a ľudskému chápaniu prístupnejší by bol výklad slova zotaviť v zmysle napríklad taviť až do úplného konca, až kým nepríde k celkovému zotaveniu tavenej látky. Synonymom by bolo slovo roztaviť. Slovo roztaviť však tiež naráža na rovnaký problém, podobne ako slovo zotaviť. Týmto spôsobom by sme mohli menovať stovky slov, ktoré sa odvracajú od svojho skutočného pôvodu a menia sa iba vďaka zopár písmenkám.

Predchádzajúca teória slúži ako úvod do nasledovného výkladu významu a odôvodňovaniu výberu môjho umeleckého mena. Ide o slovo LOLOFÓN. Lolofón je neporovnateľne komplikovanejšie v kontexte aplikácie vyššie uvedenej teórie ako akokoľvek iné slovo. V prvom rade je potrebné toto slovo rozčleniť na jeho dve časti: lolo a fón. V prípade, že by som na hodinách slovenského jazyka nehrávala Snake II a nepísala so spolusediacou na rôzne papieriky ešte rôznejšie dôležitosti, vedela by som dokonca aj presne pomenovať tieto slovné časti. (po latinsky!) To však teraz preskočím, resp. doplním neskôr. Prvá časť slova je významonosičom celého slova. Jej význam však zostáva skrytý. Ak si človek nájde čas na malý prieskum pôvodu slova lolo, nezistí nič iné ako skutočnosť, že slovo lolo bolo často využívané ako umelecký pseudonym ľudí s najrôznejším uplatnením sa v dnešnom svete. (dištancujem sa od akýchkoľvek foriem prezentácie svojho umeleckého cítenia u ľudí nosiacich lolo-pseudonym, som pripravená dať svojou tvorbou lolo-slovu novú podobu) Čiže výsledkom analýzy lolo-časti slova lolofón je, že je to síce základ slova veľmi významný, no významovo o to horšie definovateľný.
Fón na druhej strane by sa dal klasifikovať ako obyčajná prípona, ktorá je v našom konkrétnom prípade veľmi nezvyčajná, nakoľko pri lolo-slovotvornom základe je nemožné ju nahradiť inou, lebo by prišlo k absolútnej strate významu slova.
Implementácia hore spomínanej teórie je práve z menovaných dôvodov oveľa náročnejšia ako pri akomkoľvek inom slove. Základ slova, lolo, má síce určitý význam, a je vysoko pravdepodobné, že prípona fón tento význam výrazne ovplyvňuje a pozmeňuje, je to však nedokázateľné. Je to však možné. Preto by som hneď mohla spochybniť všeobecne uznávaný význam lolofónu, čo samozrejme aj robím, nakoľko som predstaviteľom danej slovospochybňovacej teórie. Reálnu podstatu lolofónu to však aj tak nikomu neodhalí. Záhadnosť lolofónu však ponecháva všetkým nám možnosť popustenia opratám našej fantázii a preto sa stáva fantastickým umeleckým menom zastrešujúcim moju tvorbu. (viď napr. slávna TUJKA)

Na záver uvediem ešte jeden fakt popisujúci jedinú známu charakterovú vlastnosť lolofónu.

Pán G. v kuchyni telefonuje.
Pani G z obývačky kričí: „Nehuč jak lolofón.“

Z uvedeného je možné dedukovať, že lolofón je hlučný.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu