čo úzkostlivo chránime a nedáme.
Z jej bezvýznamna
čerpať až do dna.
Do noci i do dňa.
S pocitom sa búriť
za neprávosti
a pritom v kútiku duše
životu lámať kosti.
-A bezcitne, ako nám je -ľuďom- dané
vnímať len tváre všetkých poskladané-
vnímať vnútornú podstatu stratili sme záujem
a chceme vidieť len nablýskaný rám, obaly a lem.
City nevnímať,
náznaky si nevšímať,
neplávať proti prúdu - a ak hej,
tak aspoň nebočiť z cesty vyšliapanej.
A kráčať hlucho, slepo - prímes agresie
a okolo maličkostí robiť orácie.
A dôležité „veci“ hádzať za hlavu,
konať vždy dľa falošného mravu.
A dojem, že sme po vrch naplnení
nám dáva to citoprázdno v nás.
Bojíme sa, že budeme inými súdení
-ako inak- keď v sebe sami nenájdeme kaz?
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár