len v nich ostalo miesto na pár rozmách
kedysi slobodných rúk a myšlienok...
... Od toho času prešiel nejeden rok...
Všetci tu majú výhľad na svoje možnosti,
no hrajú divadlo, čo je tu od prosti...
Tu im spadne opona spred očí
až keď padnú oni- neostane čas sa otočiť...
Tu- pri raji falošných potešení
ignorujúc alternatívy možných riešení
počúvať slepo ich vyššie autority
Oni ich naučili zdieľať ich priority...
Život predsa bezstarostný takto žiť
ak im to nie je nútené, radšej sa neučiť,
chcieť sa len zabávať- hrou na dospelých,
Ona ich naučí najskôr vôni pých,
no môže aj natrvalo vyraziť dych.
Poučenie prichádza až po páde.
A pád po pýche- zdá sa to beznádej.
No všetko má svoj stanovený dej-
tak to bude, bolo a aj je v nej-
Prírode najmúdrejšej, všemocnej.
To len ľudia si myslia, že môžu
donekonečna oblizovať čepeľ nožu,
raz ich predsa len poreže,
a za trest z nich strhne kožu.
Zatiaľ len malé škrabance -výstrahu
dáva im príroda, posúva ich od prahu.
Ale takisto ako im -ľuďom- všetko dala,
takisto jej náleží právo, aby im všetko vzala.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár