Pocit hnevu keď píše miesto mňa
-to sú verše z úplného dna.

Bolestná premena
smútku na nenávisť
prečo ďalšia slza musela
o život prísť?

Otázniky sa s ňou
kotúľajúce po líci,
alebo to svedomie
mi zas radosť ničí?

Snáď krv či bolesť mi len pomôže?
Ale nie... Priskoro na rezanie do kože.

Človek každý sám
vnútri bojuje,
a ktorá strana vyhrá
sám si určuje.
Všetko totiž dve strany má-
deň a noc, či svetlo a tma.

Ťažko vidieť cez emócie,
hmlu súženia či utópie,
no poznanie- ďalší to vyššie stupienok
či ku činom, či boju slov a myšlienok.

Chcenie pomaly sa k cieľu dostávať
a túžba tie utrpenia schody už dostavať,
pomôžu prekonať nutkanie
ublížiť si na tele i na duši,
a môžu tiež dopomôcť
slzičky rýchlejšie usušiť.
Ich možnú cestu úsmev pretne
aspoň na chvíľu,
absencia myšlienok chmúrnych
vyvedie človeka z omylu.

 Báseň
Komentuj
 fotka
cy3aha  25. 4. 2009 15:39
pekné
Napíš svoj komentár