ale ten strach .. ach bože .. strach že sa všetko zvrtne .. strach že to bude trápne zariadi že to tak aj naozaj dopadne ...
proste .. prečo to nie troška ľahšie .. prelomiť tú pomyselnú bariéru strachu a proste niečo urobiť ? ..
asi preto že to je práve to čo urobiť mám .. asi je to práve to čo ma vymaní z tohto nezmyselného bytia a životu to niečo dá .. možno nie teraz aj keď by som si to veľmi piral ´...
stačí ak zlomím tu stenu teraz .. hoc je aj tak neskoro .. možno mi to pomôže aj v budúcnosti ... byť troška ... (sakra .. zase to troška .. netreba troška treba poriadne) aktívnejší ...
nemôžem sa báť všetkého čo príde lebo preto to práve nechodí ..
mňa len vždy štvalo to že vlastne nič moc nechcem .. rozplával som sa keď som sa dostal na sú duševnú hladinu keď som si uvedomoval zázračnosť vesmíru a zeme .. kontrast nekonečnosti a drobnosti sveta v nej .. a predsa takého obrovského z pohľadu človeka .. rozplýval som sa nad dymom z cigarety tak ako stále aj teraz .. rozplýval zo šumu lístia .. dotyku vetra .. končekmi prstov vychutnávať zmysel hmatu .. očami vnímať krásu ušami hĺbku tónu ...
stačilo by už len cítiť vôňu .. dotyk o pokožku .. len trošku ..
a stále som si neuvedomoval tú absenciu ... to že tu nejde o žiadnu úmeru v tom že keď sa snažím len trošku tak tú trošku budem mať .. to nejde tak ...
musím naozaj zlomiť tú stenu a žiť naplno .. konať činy .. a možno potom dostanem tú svoju trošku .. lebo ani troška nepríde za nič .. len tak .....
mám ju rád ... vždy ma dokáže tak potešiť .. ani si to neuvedomuje ... ale stačí troškou . jednou vetou mi spestrí deň ..alebo večer .. ako dnes ... stačí to ...
myslím na ňu tak často . a už tak dlho .. a proste .. nahováral som si že och bože ja chúďatko .. raz také ospravedlnenie raz hentaké .. pred samím sebou ..
ach bože ...
ale keď ja sa tak bojím .. ja kokot ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár