Na benzínovej pumpe :)

Ochutnala som lásku. Rodinnú lásku mám doma odjakživa. Možno nie v toľkej miere, ako iné deti, ale určite jej bolo dosť. Lásku priateľskú som mala tú česť zažiť len pred nejakým tým rôčkom. A poviem vám takto dopredu, tá jediná ma vie podržať nad vodou, a jedinej jej momentálne verím, pretože v tej rodinnej sa dejú len samé intrigy a ja si už pomaly pripadám ako v cirkuse. Alebo v telenovele? !
No a ešte ma za srdiečko chytila jedna láska. Láska chlapca, ktorému som verila a prežila s ním veľmi krásne letné dni . Len škoda, že sa chytila a potom hneď pustila, akoby nebola pripravená kráčať so mnou ďalej. Ale asi to tak je lepšie, Láske verím v tom, čo robí, tejto áno.
Niekedy, vlastne dosť často, aj keď sa tvárim, že nie, ma hrozne mrzí, ako teraz žijem. Mrzí ma, ČO žijem. Bojím sa, že to takto ostane navždy. Bojím sa, že sa to zmení ešte k horšiemu. Ale to len vo svojom vnútri, veľmi veľmi hlboko vnútri. Vlastne som teraz celkom vyrovnaná, čo sa týka mojej osoby a toho, ako vnímam a vstrebávam realitu. Pred rokom by som sa asi predávkovala tabletkami . A predsa sa niekedy cítim ako malé dieťa, ktoré nie je schopné riešiť problémy, ktoré sa na mňa valia. Vtedy by som sa najradšej skryla pod stôl a vyplakala sa babôčke admirál, ktorá mi uschla pod stolom. To hlavne vtedy, keď sa veľa smejem, potom mi príde všetkého ľúto, akoby som sa musela vyvážiť. Ibaže nie som takmer vôbec doma, čo marí moje vyčerpávajúce uplakané stavy. A som asi tak radšej, aspoň z toho možno vyrastiem. Aj keď nechcem, pretože to by znamenalo, že som sa prehupla do sveta dospelých, ktorý sa mi tak prieči a neviem mu riadne porozumieť.
A takmer vôbec sa už nehnevám. Dosť blbé, že sa neviem hnevať viac, ako 24 hodín. Som divná, k niektorým ľuďom som strašne dobrá aj keď si to vôbec nezaslúžia. Ibaže ja sa neviem hnevať na tých, ktorých som milovala, poprípade milujem, ale lepšie je v sebe taký pocit potláčať, kým sám nezmizne.

 Úvaha

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu