Stmieva sa. Pri zasnenom pohľade z okna mojej izby vidím, že čím ďalej tým viac sa na ulici, ktorá sa čoskoro poberie spať, prechádza pomalým, ustatým krokom menej a menej ľudí. Všetci sa takýmto tempom ponáhľajú sa domov dokončiť všetky svoje povinnosti a mohli si s kľudom vyčerpaní ľahnúť do postele odpočinúť si, aby do pondelňajšieho rána nabrali veľa energie.
Spiacim stromom, ktoré čakajú na príchod jari je úplne ľahostajné, či sa stmieva. Oni majú čas iný ako my.
Oproti sebe vidím unavený činžiak, kde jednotlivé ostré svetlá v oknách napodobňujúce slnečné lúče zhasínajú. Všetko sa chystá na nočný oddych, ako keby každý živý tvor, či neživá hmota vedeli, že počas zimných pochmúrnych dní si to môžu dovoliť.
Vonku už pomaly nie je nič, všetko sa poschovávalo do svojich domovov. Akurát tak v zimné, hmlisté ráno všetko násilne a lenivo vylieza do všedného pracovného dňa. No ani tie chladné zimné rána nie sú tak sfarbené a energiou nabité ako v jarných a oddychových letných mesiacoch. Viditeľné, že sa prieči depresívnemu, pre nás unavujúcemu počasiu nielen príroda, ale aj všetko ostatné vôkol nás.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
tomas77  21. 1. 2011 10:41
Ahojky. Páči sa mi tvoj blog s názvom niečo na čítanie si dobrá v písaní aj ja niečo podobné robím, ibaže vo väčšom formáte - píšem celé romány v takom štýle. Ak chceš, prečítaj si niektoré z nich v mojich blogoch . . . možno sa ti niečo s toho bude páčiť a nájdeš tam samú seba..
2 
fotka
uniqueprivilegium  21. 1. 2011 18:25
Ďakujem idem si teda niečo z tvojej tvorby prečítať
Napíš svoj komentár