pozerám naň, kým je naň vidieť.
Spávam s otvorenými očami,
inak sa bojím, že už ich neotvorím.
Dýcham potichu,
desí ma strach,
zo strachu sa desím,
len nech sa vyliečim.
Rozmýšľam nad tým,
koľko času ešte mám,
a čo práve robím,
keď o život prichádzam.
Chystám sa na spánok dlhodobý,
pohodlie chcem tam mať naveky.
Každou sekundou vstrebávam,
informáciu, že pomaly umieram.
Nechcem odisť,
chcem tu byť naveky.
Preto s osudom
o život hrám preteky.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár