Utekala som po schodoch. Rýchlo. Ako nikdy predtým. Nie. Dvere sa zatvorili. Mám vstúpiť. Či? Nie! Vstúpila som.
,,Teraz sa chodí na prednášku?“
,,Asi nie.“
,,Tak sa otočte prosím, a odíďte.“
,,Debil!“ povedala som. Ale až keď som za sebou zabuchla dvere. Na čo mi je vysoká škola?
Múdra som aj bez toho. Tu skončili moje dlho nasporené peniaze. A išlo sa pracovať.
Moja najlepšia priateľka, Veronika, to so mnou ťahala až kým sa nezačala ťahať s Imrom. A kým ju ten neodtiahol preč. Mimo republiku. Super! Jediná kamoška a aj tú mi odvleče nejaký chuj s ktorým 2 dni chodí, mesiac sa háda. Ale asi jej stojí za tie nasledujúce dva dni chodenia a ďalší mesiac nechodenia. Kto vie? Dôležité je, že ja som stále sama. Moje vzťahy sú v dĺžkových intervaloch cca 1hodina až tri týždne. Najviac. Smola, alebo šťastie? Neviem, a ani neriešim, asi to tak má byť. Asi mám mať 22, prenajatý byt( k tomu až JEDNO izbový), ktorý mi pomáhajú z polovice splácať rodičia, a ešte mi to aspoň päť krát za týždeň stihnú vytknúť. Je to úžasný život, hlavne ak si neviete nájsť prácu, máte zmluvu akurát tak s ,,nahovnoagentúroubrigád“ a nemáte žiadneho bohatého frajera Imra, ktorý by vás vytiahol z tejto samoničiacej krajiny.
Ešteže existuje zelovoc s výkladom na ktorom je papier „prijmeme predavačku.“ Ešteže existuje mama, ktorá vám po šťastnom dni, keď ste si našli dlhodobú prácu zamrmle „no to sme teda dopadli!“ Ešteže otec radšej odíde vedľa z kuchyne do obyvačky len aby to nepočul. Veď študovaná mladá žena, ktorá chodila do najsúkromnejšej, najdrahšej, najškrobenejšej školy aká v tomto okolí môže byť, predsa nemôže(TO JE NEPREDSTAVITEĽNÉ) pracovať ako predavačka.
Nie! Môže! Aha! Tu som! Ja! Živý príklad! Mama, otec... moji milovaní vysokoškolsky vzdelaní rodičia, ja pracujem ako predavačka. Oddnes. Tešíte sa? Mame stúpol tlak, otcovi sa v hlave premietajú peniaze, ktoré do mňa za 22 rokov zainvestovali (a nič z toho, že?).
Odišla som. Do „svojho“ bytu a tešila sa. Sama. Bez rodiny. Bez Veroniky. Bez bohatého priateľa.
Do frasa! Aspoň škrečka by som si mala kúpiť.
///Osoby, dej, alebo hocičo na tomto článku je vymyslené. Všetko! Za podobnosť s osudom, rovnakosťou, alebo niečím iným je na základe čistej náhody.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.