jebla tašku ku dverám:
nenávidím svet,
nerada sa tu premielam.
Dajte mi nádej,
dajte mi fľašu,
možno si v ožralosti,
rozbijem hlavu.
Žiadny svet ružový,
či čiernobiely,
je čiernosivý,
a mňa nebaví.
Asi musím odísť z tejto krajiny,
zabudnem na problémy,
výjazdom do cudziny...
Bude mi tam lepšie,
krajšie, bohatšie.
...nečakala, že sa z nej tam kurva stane.
Teraz plače,
teraz plače,
teraz plače,
ako sa dostať domov má...
a dookola omieľa:
ako mi
bolo dobre,
bolo dobre,
bolo dobre,
prečo som odišla,
veď som to tam rada mala!
tie chvíle sú v nenávratne,
v ožralosti si hlavu rozbila.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár